Výnimku tvoria iba časopisy, ktoré dbajú na vonkajškový vzhľad, ale vždy sa nadmieru ostražito usilujú, aby neprekročili tento prirodzený limit. Volia aj k niektorým starším osobám takpovediac environmentálny prístup. Napríklad s nadšením uverejnia fotografiu postaršej ženy v plavkách s patričným komentárom: „To je bomba! Aj keď má už 68 rokov – ešte stále vyzerá na 42! Dala to aj tým mladším!“ Tým sa, prirodzene, v tomto kontexte nemyslí nejaký jej mladší partner bez predsudkov (ktorý tam tiež občas býva), ale všetky tie mladé dámy, ktoré to majú zariadené akosi opačne, teda majú iba 42, ale už vyzerajú na 68. Alebo tie, čo majú 68 a aj vyzerajú naozaj úplne tak, akoby už mali 68. Napriek tomu, že v tom druhom prípade možno strúhať komplimenty s oveľa väčšou námahou a autori podobných komentárov by osvedčili väčšiu fantáziu.
Tú však zatiaľ dôsledne preukazuje iba politická strana Sloboda a Solidarita a jej predseda Richard Sulík. Z jeho vystúpení naozaj celkom úprimne vyplýva, že zostarnúť nie je nič pozitívne alebo dobré. Dokonca to aj celospoločensky škodí nielen v ekonomickom, ale aj vo všetkých ostatných zmysloch. Pretože sa však starší ľudia v spoločnosti predsa len doteraz vyskytujú, neprejde ani týždeň bez toho, aby ich nejakým spôsobom „nenachytal“.
Naposledy dospel k nezvratnému záveru, že Slovensko skrachuje pre dôchodkový strop. Ten predstavuje vlastne fakt, že ľudia by mohli ísť do dôchodku skôr, ako to SaS uzná za vhodné. S trpkosťou v duši vraj musí hľadieť na dôchodcov, ktorí sa preháňajú ulicami, a, ako sa onehdy vyjadril, po celé roky nič nerobia. Niektorí sú takí arogantní, že k tomu všetkému ešte ochorejú. A ako zaťažujú, tak len zaťažujú!
Pridal sa k nemu aj predseda OĽaNO Igor Matovič, no s oveľa presvedčivejšími argumentmi, ktoré musia zamraziť: „Bude to stáť, myslím, viac ako 200 miliárd eur v horizonte tridsiatich rokov, ale to už bude po Ficovi! Fico už bude na Belize a bude si užívať svoje peniažky a my tu budeme mať problémy!“
Pokiaľ toto nadmieru exaktné posolstvo chápem správne, ľudia by mohli maximálne uškodiť Ficovi, keby už konečne prestali starnúť. V tom prípade by dôchodkový strop predstavoval podvod a ilúziu v oveľa jasnejšom svetle. Žijeme v dobe, kde sa zrejme patrí, bez ohľadu na vek, obliekať si kostým Supermana, tej tristnej postavičky infantilných snov o nadčloveku. Ale, žiaľ, nikto, ba ani v tom kostýme, nebude vyzerať strhujúco po šesťdesiatke. Problémov ani v ňom vo svete neubudne. Pripomína mi to povzdych českého aforistu Gabriela Lauba: „Veľký Bože, prečo posielaš nás, malých ľudí, do takej veľkej doby?“