Daňový poker

20.05.2019 14:00

Rok 2019 sa na Slovensku nesie v znamení širokého spektra sociálnych balíčkov. Zavedením rekreačných poukazov zamestnanci reálne získali nezdanený príjem na účet zamestnávateľa, no s rizikom krátenia prípadných prémií alebo pracovných odmien.

Z tých sa však platia odvody a započítavajú sa do vymeriavacieho základu pre výpočet dôchodku. Preto existuje obava, že ak budú rekreačné poukazy vo firmách brzdou na vyplácanie pohyblivých častí miezd, pretavia sa neskôr do slabších penzií dotknutých zamestnancov.

Z pohľadu vývoja miezd zamestnancov s podpriemernými mzdami možno pozitívne hodnotiť ďalšie kolo zvýšenia príplatkov za prácu v noci alebo cez víkend. Toto ešte viac prehĺbi straty verejného zdravotníctva, ktoré chronicky beztak vytvára enormné deficity. Konečný účet za zvýšenie príplatkov tak ako vždy cez oddlžovanie nemocníc a polikliník z verejných zdrojov sa pretaví do nárastu štátneho dlhu.

Slovenskej ekonomike sa v posledných rokoch, najmä vďaka rastu úverov obyvateľstva a zahraničného dopytu po našich tovaroch, dobre darilo. Svedčí o tom aj aktuálna úroveň verejného dlhu, ktorý od roku 2016 doteraz narástol zo 42 na 44 miliárd eur. Dlhy sa našťastie vykazujú v pomere k výkonu ekonomiky (HDP), čo umožňuje politikom vyjadriť chválospevy o poklese dlhov a plánov v podmienkach Slovenska na historicky prvé vyrovnané hospodárenie.

Rozpočtovú sekeru štátu v rámci sociálnych balíčkov v budúcnosti spôsobí napríklad plánované zvýšenie nezdaniteľného minima jednotlivcov (cca. 200 miliónov eur). Z toho vyplývajúce zvýšenie čistých príjmov takmer všetkým zamestnancom ľudí poteší. Zostavovateľov štátneho rozpočtu však určite nie. Spolu s megalomanskými výdavkami na nové stíhačky, znížením príjmov štátu na DPH za ubytovacie služby, ďalšie skupiny potravín či zníženie dane zo zisku malých firiem vytvára obavy, že namiesto zodpovedného hospodárenia sa štát ešte viac ponorí do červených čísiel. Najmä ak si uvedomíme, že „tučné roky“ sa skončili.

Politici nechcú analytikov počúvať a dávajú radšej prednosť ekonomickému populizmu. Predovšetkým v súčasnom predvolebnom roku, ktorý sa nebude vyznačovať rozpočtovou striedmosťou, aj keď sa zo všetkých strán ozývajú hlasy o poklese tempa hospodárskeho rastu. Môžeme preto konštatovať, že rozdávanie prostriedkov, ktoré sme ešte nezarobili, je viac prejavom hazardu ako racionálnej odvahy.

Na porovnanie: rakúsky verejný dlh predstavuje v prepočte na obyvateľa (44 800 eur) štvornásobok slovenského (8¤100). Vo vyjadrení v pomere k výkonu ekonomiky to zodpovedá 73,2 percenta HDP, čo je o 13 percent menej ako roku 2015. Jedným z nástrojov na znižovanie dlhov v Rakúsku je na Slovensku odsudzované vysoké zdanenie dividend a progresívne zdanenie príjmov jednotlivcov.

Vysokopríjmoví manažéri s hrubým príjmom nad 90-tisíc eur ročne tam platia daň z príjmu vo výške 50 percent a s príjmom nad milión eur ročne dokonca 55 percent. Ľudí v tomto pásme príjmov je tam však iba okolo 200. Zverejňovanie zoznamu osôb s miliónovými príjmami, na rozdiel od Slovenska, pritom u našich západných susedov nie je tabu, lebo za úspech meraný bohatstvom sa tam nik nehanbí.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#sociálne balíčky #štátny dlh
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku