Najväčším prekvapením pre mňa bolo, koľko z tých malých detí písalo o ochrane prírody. Ešte aj v rozprávkach bol takmer vždy nejaký ekologický akcent, a víťazná práca bola o konci sveta…
Jasne, všetci poznáme malú aktivistku Grétku. Niektorým sa zdá, že ak chce chrániť prírodu, nech necestuje alebo nepije čaj z plastového pohárika, či vlastne, vôbec, čo sa má krpaňa čo vyjadrovať, nech sedí doma a neotravuje…
Zahanbila som sa pred tými deckami a aj som im to povedala. Povedala som im, že to my sme im takto „zaprasili“ svet, ktorý, keď som ja bola ešte malá, bol trochu iný. Tiež sme mali súťaže, témy nám vymysleli súdružky učiteľky, trebárs Svet očami detí či Svet v roku 2000 alebo čím chcem byť, a všetci sme písali dosť klišéovité texty plné superlatívov, ako je tu na Slovensku krásne a dobre, ako zurčia potôčiky a v nich číra vodička, ako do neba čnejú zasnežené končiare našich krásnych veľhôr – Vysokých Tatier, a ako sa na lúkach a stráňach preháňajú ovečky… A trochu to tak aj bolo – hory boli plné zvierat, potoky rýb, v stromoch bývali vtáky a mapy v školských atlasoch bývali najmä zelené! Už vtedy sme však zarábali na „prúser“. Sama si spomínam, ako sa nám páčili všetky tie maľované tričká, plechovky z koly, maľované igelitky, ako sme všetky tie obaly strašne chceli, ako sme všade túžili ísť…
Ešte stále nám to niektorým nedochádza. Ešte stále majú niektorí chuť na rekreačné rezorty, chodníky po vrcholoch stromov, parkoviská, ešte stále sa na chránených územiach plánuje výstavba… A medzitým už niekde decká prestávajú chodiť do školy, lebo pochopili, že ak sa nezbadáme, toto bude koniec. Alebo že toto je začiatok konca! Jeden z in nápisov na tričku – No future! Kurence kážu nám sliepkam, že stačilo! A stačilo takmer všetkého. Nákupov, betónu, plastu, svetla, kovu, dreva, skla, papiera aj vychádzok do prírody. Najkrajšia prechádzka do lesa je tá, na ktorú nepôjdete, a najužitočnejší strom, ten, ktorý vysadíte… A nie nekúp to, keď je to také lacné, ale nekúp to! Nekúp to vôbec, lebo to určite nepotrebuješ!
Pred dverami nám stoja štyri rôznofarebné kontajnery na odpad a ak sa pomýlim, syn alebo dcéra ma opravujú a robia mi prednášku. Maličké deti píšu rozprávočky o tom, ako vznikla vojna kvôli emisiám alebo ako všetci zomreli, lebo sa uvarili, kreslia nákladiaky s drevom či odpad v lese, vtáky si naozaj vijú hniezda z plastov, medvede behajú po mestách a chytajú ľudí za prdele, lebo nemajú kadiaľ behať, a v Tatrách stoja rady na turistické chodníky a výhľady… A malé dievčatko Grétka reční v parlamente o tom, že ona a jej rovesníci majú strach v tričku s nápisom No future! A psychiatri hovoria o novej diagnóze – ekofóbii.
Vraj ešte stále máme čas, povedala tá Grétka! A na niektorých tých obrázkoch padá normálny biely sneh!