Systém, v ktorom súkromné finančné dary rozhodujú o tom, kto je zvoliteľný, nemá predsa nič spoločné s férovou politickou súťažou. V súčasnosti je nevyhnutná profesionálna kampaň, nedá sa to robiť na „kolene". Kandidáti musia byť viditeľní, musia si zaobstarať mediálny priestor, na kampani pracuje tím ľudí na celý pracovný úväzok, inak je takmer nemožné viesť relevantnú kampaň. Spomeňme si iba na nedávnu prezidentskú kampaň. Jednoducho bez peňazí to nejde.
Ale kto si môže dovoliť také riziko, kto môže zohnať také peniaze? De facto každá strana začína s niekoho finančnou injekciou. A tu sa začína cesta, aby si potom donor zabezpečil lojalitu toho, koho financuje, výmenou za „biznis" v budúcnosti. Práve za zákaz súkromných darov stranám sa bojovalo aj na protestoch Gorila. Je to základné opatrenie, ak boj proti korupcii ktokoľvek myslí vážne.
Odhlasovaná novela zákona o financovaní politických strán určuje strop peňazí, ktoré sa môžu na kampaň minúť, na tri milióny eur, a sprísňuje pokuty, ak strany strop prešvihnú. Limituje aj dary stranám od súkromných osôb. Od jednej osoby môžu prijať iba 10-tisíc eur ročne. Pokojne mohli zájsť oveľa ďalej, toto sú len povrchové zmeny. Prečo vôbec by mali byť povolené dary politickým stranám od právnických osôb? Prečo má nejaká firma podporovať politickú stranu? Veď to samo osebe zaváňa úsilím presadzovať vlastné záujmy. Malo by to byť naopak: na základe férových kritérií by sa mal zvýšiť príspevok na politickú činnosť od štátu. Štátny príspevok na činnosť strany zaručuje nestrannosť určite viac ako desiatky darov od ktovieakých firiem.
Ďalším krokom by mal byť zákaz platenej politickej reklamy v komerčných médiách a určenie časovej lehoty, počas ktorej sa predvolebná politická komunikácia môže viesť, vrátane takzvanej informačnej lehoty. Na politickú kampaň nech sa vyhradí väčší priestor vo verejnoprávnych médiách a posilnia sa pravidlá pre politické relácie v komerčných médiách tak, aby mali všetci kandidáti rovnaký priestor. Opäť je to opatrenie, aby o kandidátoch rozhodovali programy a riešenia, nie, že strana s veľa peniazmi si môže dovoliť viesť kampaň o rok dlhšie ako ostatní.
Samozrejme, nie je to zázračný recept na vykorenenie korupcie. Ale je to spôsob, ako dať všetkým stranám rovnakú štartovaciu čiaru a priviesť do politiky ľudí, ktorí by si nikdy politickú kariéru nemohli „dovoliť". A dať im voľné ruky, aby sa po zvolení mohli sústrediť na plnenie sľubov občanom namiesto plnenia predvolebných dohôd s donormi o rozdeľovaní verejných obstarávaní. Stačí si spomenúť, ako sa vybavuje predaj elektrární a nemocníc v spise Gorila. Systém, v ktorom akceptujeme, že neznámy alebo známy donor môže strane „nezištne" venovať milióny, smrdí oveľa viac, ako nejaké predvolebné stratégie koalície.