Nechajme nateraz bokom, ako to s úlohou V4 pri jeho zablokovaní skutočne bolo. Jeho odmietnutie a výber Ursuly von der Leyenovej interpretovali naši politici ako svoje víťazstvo. Ako čosi dobré pre stredoeurópsky región. Nuž, to druhé sa môže ukázať ako pravda. O prvom si dovolím pochybovať.
Nie že by von der Leyenová bola bezvýhradne dobrou správou. Z domácej politiky si priniesla niekoľko škandálov a zlyhaní (prezbrojovanie nemeckej armády, predražené konzultačné kontrakty). Obídenie procesu Spitzenkandidátov je nesprávne. Ak predsedu komisie vyberajú premiéri a prezidenti, bude to vždy najmä mocenská hra veľkých krajín. Malým – ako je Slovensko – vyhovujú pevné pravidlá, so silným postavením komunitárnych inštitúcií.
Napriek tomu je dobré, že to tak dopadlo. Komplikované personálne otázky sú viac-menej vyriešené. Európska únia sa môže opäť venovať obsahu – a obyvatelia stredoeurópskeho priestoru potrebujú akcieschopnú úniu. Je ich najlepšou šancou na udržateľnú, sociálne spravodlivú, bezpečnú a demokratickú budúcnosť.
Von der Leyenová uspela v europarlamente aj vďaka programu, ktorý obsahoval priority zelených, liberálov i socialistov. Na detaily si ešte počkáme. No ak sa stredoeurópski politici pozorne pozrú na zverejnené priority, dá im to dosť dôvodov kontemplovať nad skutočnou hĺbkou ich „víťazstva“. Spomeňme dve témy.
Environmentálne záväzky tvoria jeden z pilierov jej programu. Pre občanov stredoeurópskych krajín je to dobrá správa. Ich vlády nepatria medzi zelených nadšencov a tak je vonkajší tlak viac ako potrebný. Regionálnych priemyselných barónov a uhlíkových dinosaurov však zelená politika EK poteší o niečo menej.
Budúca šéfka európskej exekutívy chce posilniť ochranu právneho štátu v únii. Žiaden voľný lístok pre Orbánov, Kaczynských a ich imitátorov. Čerešnička na torte: oblasť bude mať pravdepodobne na starosti Timmermans. Politicky posilnený, inštitucionálne zaštítený pozíciu „prvého viceprezidenta“ komisie. Pre občanov krajín, ktorí strácajú vieru v spravodlivosť, je to dobrá správa. Pre skorumpovaných politikov ohýbajúcich demokratické pravidlá ani veľmi nie.
Takto by sme mohli ísť ďalej. Rodová rovnosť a ochrana menšín, posilnenie integrácie v sociálnej oblasti, rozhodovanie kvalifikovanou väčšinou v zahraničnej politike, dokonca aj von der Leyenovej európsky federalizmus – všetko dobré správy pre Stredoeurópanov, no horšie pre ich aktuálne vlády.
Znamená to, že von der Leyenová všetko splní? Takí optimisti nie sme. Ako to už v európskej politike chodí, polovica z dobrých úmyslov ostane len na papieri a polovicu zo zvyšku zablokujú členské krajiny. Lepšie ako nič. A môžeme sa baviť na provinčnosti „európskych politík“ súčasných vlád V4.