Niet úniku pred zmenou klímy

Podľa informačného systému EFFIS (European Forest Fire Information System) vypuklo v Európskej únii v prvom polroku tohto roku takmer 1 400 lesných požiarov. Priemer za rovnaké obdobie v rokoch 2008 až 2018 bol 174 takýchto prípadov a plocha zničených lesov takmer päťkrát väčšia.

26.07.2019 16:00
debata (2)

Tieto počty začali prudko narastať už v prvých jarných mesiacoch. Júnová vlna horúčav krízu ešte vystupňovala. Na juhu Francúzska a v Španielsku hasiči bojovali s najhoršími požiarmi za posledných dvadsať rokov. Spôsobujú ich rekordne vysoké teploty. Jún bol v mnohých krajinách historicky najteplejším mesiacom. Francúzsko zaznamenalo zatiaľ najvyššiu teplotu – 46 stupňov Celzia. Rekordy padali aj v Nemecku, na juhu Európy, v Británii i v strednej Európe.

Júlové horúčavy môžu mať ešte horší dosah. Rozsiahle požiare postihli ruské arktické oblasti. Teplota v niektorých oblastiach Sibíri presiahla dlhodobý priemer o šesť až desať stupňov. Suché nie sú len lesy, ale aj rašeliniská, čo situáciu ešte zhoršuje: tie horia pomaly, dlho a ťažko sa hasia.

Letné vlny horúčav na starom kontinente sa stávajú pravidelnými. Sú dôsledkom klimatických zmien a podobne ako iné extrémne výkyvy počasia – búrky či, naopak, prudké lokálne ochladenia – budú v najbližších desaťročiach pribúdať. Lesné požiare však zároveň ilustrujú nebezpečný, nelineárny charakter otepľovania klímy.

Oheň uvoľňuje do ovzdušia množstvo skleníkových plynov. Pri požiaroch v júni a júli sa objem vypusteného oxidu uhličitého rovnal ročným emisiám Belgicka. Rastúce koncentrácie skleníkových plynov spôsobia ďalší nárast teplôt, extrémy počasia, častejšie a väčšie požiare. Aj vinou takýchto uzavretých slučiek nepostupuje globálne otepľovanie lineárne, ale sa zrýchľuje.

Klimatické politiky, prijímané európskymi krajinami na zastavenie týchto zmien, zďaleka nestačia. So Slovenskom je to o to horšie, že ku klimatickej zmene pristupujeme ako k akémukoľvek zásadnému globálnemu problému: chudobe, migrácii, strate biodiverzity… Priznáme jeho dôležitosť, lebo sa to sluší. Prijmeme stratégie, lebo sa to od nás vyžaduje. A inak sa tvárime, akoby sa nás problém netýkal.

V júni vyhodnotili medzinárodní experti slovenský energeticko-klimatický plán ako druhý najhorší v celej únii. Ministerstvo hospodárstva ho spracovalo bez zapojenia širšej verejnosti, odborných a občianskych organizácií. Ciele, ktoré si kladie, nestačia na splnenie záväzku obmedziť zvýšenie priemernej teploty o 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím.

Ešte horšie to vyzerá v praktickej rovine. Globálne otepľovanie môže pomôcť zabrzdiť rozsiahle zalesňovanie krajiny. My namiesto toho lesy rúbeme, drevo pálime a vydávame to za „využívanie obnoviteľných zdrojov energie“. Osobná automobilová doprava je neudržateľná, no koncepčný rozvoj verejnej dopravy u nás patrí do žánru vedeckej fantastiky. A transformácia energetiky sa prakticky zredukovala na ďalšie posilnenie výroby energie z jadra.

Pred týmto problémom sa však nedá ujsť, nemôžeme ho ani preniesť na niekoho iného. Nedá sa z neho vykúpiť, nezastavia ho múry. Len medzinárodná spolupráca na zásadnej transformácii spôsobu života aj ekonomiky.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #horúčavy #globálne otepľovanie #lesný požiar #klimatická zmena