Voňavý september

30.08.2019 10:00

Deň pred prvým septembrom mama sestre nastriekala bielou farbou po mne zdedené topánky. Ja som mala na chodbe nachystané nové. Tie jej nastrieka na budúci rok, usmievala som sa.

Zatiaľ čo sa sestra nadúvala, že ona nové topánky do školy nedostala, ale zdedila, ja som jej závidela tú bielu farbu. Moje topánky voňali novotou, jej farbou.

V septembri sme mali čierne paprče od orechov a naša mama nám ich čistila citrónom. Mladé orechy voňajú horkasto, trochu potom a z jadierka si musíte stiahnuť tú bielu košieľku. Tá vonia tiež.

Gaštany nevoňajú, ale pichajú. Chalani vyliezali na strom a my sme pod ním stáli s vyvrátenými krkmi a navigovali sme ich po strome, aj tam je, aj tam, potras konárom. A na zem padali pichľaví ježkovia, bolo ich treba rozmliaždiť opätkom, teniskou, kameňom.

Na gaštany sa chodilo v Modre na Gaštanku, aj za Holerungačkou smerom do Harmónie ich bolo niekoľko a pod naším Hamrštílom stáli dva. Pod nimi stará vinohradnícka búda, strecha jej chýbala, vyrastala odtiaľ baza, po modransky hular, a žihľava vyššia od nás.

Keď sa tam niekto obesil, tato nám to povedal, a tak sme na „naše“ hamrštílske gaštany vodievali decká a strašili ich obesencom. Často sme aj so sestrou boli také presvedčivé, že ešte skôr, ako sme príbeh o obesencovi stihli dopovedať, všetci sa rozbehli s revom domov.

Divé gaštany sme chodievali zbierať do parku a na výtvarnej sme z nich robili zvieratká na nohách zo špajdlí. Neskôr sa zbierali vo veľkom. Dolu v škole stáli telocvikári a mali váhu. Každého gaštany pekne odvážili, aby sa vedelo, koľko ktorá trieda odovzdala.

Koncom leta pri cestách rozkvitol žltý vratič. Vraj sa dával do izieb proti pavúkom. Voňal tak prudko, že sme ho po dvoch dňoch vyhodili. Vratič má slnečnú farbu a svieti v zaprášených jarkoch popri modranských chodníkoch. Čakanky voňajú tiež, ale len keď ich požmolíte medzi prstami. Večer odkvitnú, no ráno otvoria modré oči a opäť vyčkávajú.

Na jeseň všade zavárali. Cinkali v drezoch zaváracie poháre, hrmotali zásuvky a zhľadúvali sa viečka a hlava. Varili sa octové nálevy, na ktoré ste mali chuť, a sliny sa vám zbiehali v ústach až za ušami.

Zavárali sa jablkové a hruškové kompóty, voňali klinčeky a hocikde na zemi ste našli malé čierne jadierko. Na parapetných doskách na oknách dozrievali hrušky fajky a zelenkavé rajčiny, sušil sa cesnak, cibuľa, feferónky, z ktorých vypadávali jadierka. A ak ste si zabudli umyť ruky, štípala vás tvár aspoň dva dni.

September vonia aj hubami a podhubím, machom a vlhkými miestami lesa. Bedle si pristanú vo vysokej tráve ako lietajúce taniere a keď sa vypražia, tečie vám po brade akýsi výťažok z lesa. Tatko chodieval na huby a vláčil plné koše, mama ich nestačila zavárať, vyprážala nám bedle, ktoré vždy prikrývali ostatné huby v koši ako klobúky. Nakoniec sme ich núkali susedom a rodine.

Tato len chodil a chodil na tie huby, zavše popoludní po škole nás vzal do lesa. Nosili sme biele podkolienky a na tie sa nám nalepili všelijaké trávičky a bobuľky, tričká sme mali od černíc. A večer, keď sme zaspávali, spomenuli sme si až v posteli, že sme tuším mali úlohu…

Ozaj, všimli ste si, že odlietajú lastovičky???

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#zaváranie #orechy #lastovičky #jeseň #huby #Hamrštíl #gaštany
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku