Opoziční politici, rozliční aktivisti a mainstreamové médiá po štyri roky živili v občanoch predstavu, že je iba otázkou času, kedy sa za českým premiérom zatvoria dvere kriminálu. Nakoniec štátne zastupiteľstvo oznámilo, že to, čo vyšetrila polícia, je také slabé, že nemá cenu tým otravovať súd.
Žalobcovia skonštatovali, že farma splnila podmienky definície malého a stredného podniku, takže mala nárok na dotáciu z európskych fondov. Prax, keď si záujemca o dotáciu prečíta pravidlá, naštuduje zákony a urobí, čo treba, aby dostal podporu, je bežná.
Keby mediálne vychýrená farma nepatrila Babišovi, ani pes by po nej neštekol. Keďže však opozícia nenašla tému, ktorou by získala voličov, rozhodla sa pre negatívnu kampaň, v ktorej sa všetci predháňali v očierňovaní predsedu vlády. Zdiskreditovať ho ako podvodníka, ktorý okradol Brusel o 50 miliónov, vyzeralo ako dobrý nápad.
Faktom je, že s programom „antibabiš“ padajú českej opozícii hračky do kanála so železnou pravidelnosťou po každých voľbách. Nefunguje obviňovanie z konfliktu záujmov, nepomáha listovanie v archívoch ŠtB, márne sa píšu knihy a nakrúcajú dokumenty o jeho predátorskom podnikaní. Svojich 30¤percent má istých. Analytici a komentátori to vysvetľujú jeho politickým marketingom, rozdelením spoločnosti na osvietených mestských liberálov a nevzdelaných vidiečanov alebo neschopnosťou „demokratických“ strán integrovať sa a spoločne Babiša vygumovať z politickej mapy.
Andrej Babiš vstúpil do veľkej politiky v roku 2011. Vybudoval si imidž úspešného podnikateľa, ktorý sa už nedokázal prizerať na biednu politiku, a tak sa rozhodol do nej vstúpiť, obetovať sa za záujmy obyčajného človeka, ktorého zavedené strany vodia za nos. Volič ANO vidí v Babišovi sociálne ohľaduplného fabrikanta, ekonomického profesionála a politického pragmatika, ktorý sa dohovorí vo svete a nebojí sa ozvať, keď ide o národný záujem.
Predstavitelia ostatných strán ho vnímajú ako votrelca. Asi právom, lebo strany postupne zdegenerovali na servisnú elitu, ktorá pre boháčov, ako je Babiš, za odplatu pracuje. Vstupom do politiky im povedal, že ich už nemieni sponzorovať, obdarúvať, podplácať, korumpovať a zaobíde sa bez nich. Tým v nich získal nepriateľov na život a na smrť.
V delikátnej situácii sú české médiá hlavného prúdu. Kritizujú spojenie ekonomickej a politickej moci, pričom Babiš svoje impérium nevlastní, lebo mu to parlament znemožnil špeciálnym zákonom.
Pri mediálnej štvanici na oligarchu navyše riskujú, že spolu s kapitalistom vylejú z vaničky aj kapitalizmus. Babiš je prototyp úspešného domáceho miliardára, veľkého hráča, po akom budovatelia kapitalizmu po prevrate volali v obave, že nás ovládnu bohatí cudzinci.
Babiš je náš. Je bohatší ako Trump. A ako na potvoru, už nie je trestne stíhaný. Preto sa tí „demokrati“ tvária, akoby im do kanála popadali hračky.