V rámci rebríčka analyzujúceho úspory a dlhy obyvateľov krajiny predstavoval v roku 2018 čistý majetok jedného Slováka iba 6¤255 €, pričom v ČR to bolo 16 675 € a v Poľsku 8 081 €. Rebríček zahrňuje akýkoľvek hnuteľný a nehnuteľný majetok mínus dlhy. Obyvateľ ČR je tak priemerne až 2,7-krát bohatší ako občan SR.
Dôvodov, prečo je Slovensko chudobnejšie ako všetci jeho susedia s výnimkou Ukrajiny, je veľa. Môže to byť nízka finančná gramotnosť obyvateľstva, kde Slováci v európskych porovnaniach značne zaostávajú. Zvyšovanie finančnej gramotnosti v podstatnej miere u nás totiž financujú poradenské firmy, ktorých cieľom je predaj finančných produktov bez ohľadu na výhodnosť alebo riziká pre klienta. Ešte dôležitejšie je porovnanie čistých miezd a platov v ekonomike v porovnaní so životnými nákladmi, ale aj slabými sociálnymi transfermi štátu občanom hradenými z verejných prostriedkov.
Alarmujúco hlboká priepasť v majetkových pomeroch medzi Slovenskom a inými krajinami môže súvisieť aj s tým, že veľká časť majetku našich bohatých ľudí nie je v štatistikách podchytená, pretože je „zaparkovaný“ diskrétne v zahraničí. Nemusia to byť len nehnuteľnosti, akcie a dlhopisy oligarchov v daňových rajoch, ale aj peniaze pochádzajúce z neodvedených daní zo zisku, z podvodov s DPH a pod. premenené na zlaté tehličky v sejfoch bánk vo Švajčiarsku a v Rakúsku. Napriek čoraz precíznejšej medzinárodnej výmene informácií o majetku cudzozemcov v EÚ je logické, že časť bohatstva Slovákov sa do údajov štúdie Allianz ani nedostala.
Slováci sa v posledných rokoch výrazne zadlžili. V mnohých prípadoch išlo o úvery na kúpu bytov a domov. Tie by však slovenské parametre chudoby vôbec neovplyvnili. Iné je to v prípade úverov na vybavenie domácnosti a iných spotrebných úverov, ktoré štatistickú hodnotu posudzovaného majetku môžu znižovať.
Z našich susedov je v majetkovom vyjadrení na tom najlepšie Rakúsko, kde na jedného obyvateľa pripadá majetok 53 980 €, čo je ešte viac ako v prípade Nemecka (52 860 €). Dôvodom je veľký počet dobre platených pracovných miest a v prípade Rakúska aj automatický nárok na stopercentný vianočný a dovolenkový plat s nízkym daňovo-odvodovým zaťažením. Nehovoriac o štedrom sociálnom štáte počnúc rodinnými prídavkami, podporami v nezamestnanosti, sociálnymi dávkami a podporami bývania, ktoré mnohonásobne prevyšujú slovenskú úroveň. Pre úplnosť tiež treba uviesť, že v pomere k výkonu ekonomiky (HDP) neutrálne Rakúsko vynakladá na obranu len štvrtinu toho, čo Slovensko.
Spravodlivé nastavenie daní, odvodov a sociálnych funkcií štátu v každej krajine musí byť v súlade so snahou o vyrovnaný rozpočet verejných financií. Realita je však zvyčajne iná. Masívne výdavky na obranu, ku ktorým sa Slovensko v poslednom roku zaviazalo, k zníženiu medzinárodného rebríčka bohatstva obyvateľov určite neprispejú rovnako ako k nemu neprispejú.nereálne vyjadrenia politikov o vyrovnanom rozpočte verejných financií