Minimálny počet 30 kvalifikovaných rokov potrebných pre vznik nároku na minimálnu penziu zostáva zachovaný, rovnako ako príslušná valorizácia. Pri započítaní 40 rokov by sa minimálny dôchodok priblížil priemernému dôchodku. Tým by umocnil presvedčenie ľudí, že aj keď sa budú snažiť viac pracovať a zarábať, nebude to mať príliš veľký vplyv na starobný dôchodok vyplácaný po odchode do dôchodku.
Väčšina ľudí zarábajúcich minimálnu mzdu bude mať nárok len na minimálny dôchodok. Návrh zmien by podľa prepočtov rezortu práce zvýšil minimálne penzie asi o 65 eur mesačne, čo by ročne predstavovalo rast výdavkov Sociálnej poisťovne (SP) od 220 do 290 miliónov eur. Kameňom úrazu po prudkom zvýšení minimálnych dôchodkov by boli penzie živnostníkov (SZČO). Takýchto poistencov SP eviduje oveľa viac ako ľudí pracujúcich za minimálnu mzdu. Viac ako 80 percent ľudí s príjmami zo živnosti alebo slobodného povolania platí dôchodkové poistenie iba z minimálneho vymeriavacieho základu, ktorý je nižší ako v prípade odvodov z minimálnej mzdy.
Spravodlivé nastavenie parametrov minimálnych dôchodkov zamestnancov spolu so živnostníkmi neexistuje. Problémom je samotné nastavenie percentuálnej výšky odvodov a podmienky pre vznik samotného nároku na penziu. Vo vyspelých krajinách je preto bežné, že dôchodkové poistenie SZČO vyberá iná inštitúcia ako v prípade príjmov zo zamestnania. Tým sa jablko sváru ohľadom výšky odvodov živnostníkov stáva bezpredmetným. Živnostníci v konečnom dôsledku dostanú len také penzie, koľko im ich samostatný model penzijných fondov umožní.
Plánované prudké zvýšenie minimálnych penzií na Slovensku „vyžehlí“ rozdiely vo vypočítaných dôchodkoch tak, že nadpriemerne zarábajúcim zamestnancom začne štát penzie pri valorizácii intenzívnejšie zmrazovať, tak aby sa viac ušlo živnostníkom a ľuďom s minimálnou mzdou. Politizácia v oblasti minimálnych dôchodkov a zmena modelu ich výpočtu budú mať veľmi neblahé účinky na slovenskú ekonomiku – podporia živnostníkov, aby ešte väčšiu časť príjmov zatajovali a neuvádzali vo svojom účtovníctve.
Niektorí ľudia poberajúci minimálnu mzdu dostávajú časť výplaty načierno v hotovosti. Zamestnávatelia tým z každého takto vyplateného eura ušetria 35 percent na odvodoch. Výhodné to je aj pre zamestnanca, ktorý z príjmu v obálke nezaplatí daň z príjmu vo výške 19 percent a ani 13-percentné odvody. Nové vízie minimálnych dôchodkov po pretavení do reality zvýšia motiváciu firiem ešte viac peňazí vyplácať svojim zamestnancom mimo výplatnej pásky. Scenár slabých dôchodkov pre všetkých poistencov s výnimkou penzií silových rezortov, bez ohľadu na výšku príjmov poistencov dosahovaných počas pracovného života, určite Slovensko nepotrebuje.