Rokovania trvajú už 18 mesiacov. Vzhľadom na množstvo otvorených otázok je možné, že sa ich nepodarí uzavrieť ani do konca roka. Situáciu komplikuje brexit. Ak Spojené kráľovstvo odíde, rozpočet únie príde o 13 miliárd €. Komisia navrhuje, aby časť výpadku príjmov kryli škrty vo výdavkoch, časť zvýšenie národných príspevkov.
Veľkí prispievatelia do spoločného rozpočtu tvrdia, že by zvýšenie príspevkov pred domácimi voličmi neobhájili. Ak by bol napríklad európsky rozpočet vo výške 1,11 % HDP, nemecké ročné čisté platby by narástli z 18 na 30 mld. €.
Okrem toho, Európska komisia pôvodne predpokladala, že odchodom Spojeného kráľovstva sa zrušia všetky „rabaty“ – úľavy na členských príspevkoch. Najväčší mala práve Británia, no túto výhodu mali aj Dáni či Švédi. Tí so zrušením rabatov nesúhlasia. Majú podporu Nemecka, ktoré podľa niektorých náznakov môže požadovať podobnú úľavu na príspevku do európskeho rozpočtu.
Menej peňazí znamená ťažšie rozhodovanie o ich použití. O to viac, že únia získava nové úlohy a priority. Financovanie výskumu, vzdelávania či napríklad ochrany hraníc by bolo možné posilniť, ak by šlo menej peňazí do poľnohospodárskej či regionálnej politiky. S tým však nesúhlasia krajiny, ktorým prinášajú platby poľnohospodárom a eurofondy veľké príjmy – krajiny V4, ale tiež napríklad Španielsko či Francúzsko.
Problém neochoty štátov zvyšovať národné príspevky by mohli vyriešiť tzv. nové vlastné zdroje. Komisia navrhla niekoľko možností: odvod z nerecyklovaných plastových obalov, odvod časti príjmov z predaja emisných povoleniek a príjem z firemných daní. V diskusiách sa spomína aj daň z leteckého paliva, uhlíkové clo či digitálna daň. Ľahšie by sme sa tak vyhli hádkam o to, kto koľko do rozpočtu prispieva, a koľko z neho dostáva. Problémom však je, že na takéto rozhodnutie je potrebná jednomyseľnosť. A k dohode má únia zatiaľ ďaleko.
Dôvodom je aj to, že nerozhodujú len racionálne argumenty (daň z nerecyklovaných plastov či leteckého paliva by mala napríklad aj pozitívne environmentálne efekty). Vlády sa rozhodujú aj pod lobistickým tlakom priemyslu, ktorý sa cíti budúcimi daňami ohrozený: výrobcov plastov, leteckej dopravy, digitálnych spoločností a pod.
Riešenie majú aj navrhované škrty v regionálnej politike: efektívnejšie využívanie eurofondov, boj proti ich zneužívaniu. Na to je potrebná polícia, prokuratúra a súdy, ktoré nie sú skorumpované a nepodliehajú politickým tlakom. Krajiny ako Maďarsko či Poľsko však nesúhlasia s podmieňovaním európskych dotácií funkčným právnym štátom. Jedným z dôvodov môže byť, že oslabenie právneho štátu, korupcia a zneužívanie európskych peňazí sú pre niektoré režimy dôležitými nástrojmi udržiavania moci.
Dohodu o spoločnom rozpočte možno EÚ do konca roka neuzavrie. Dôvodom je aj to, že vlády nehľadajú racionálne riešenie. Ale také, ktoré príliš neohrozí ich úzke (niekedy stranícke) záujmy.