Berlín predstavoval v povojnových rokoch jedinú šancu, ako sa dostať z krajiny robotníkov a roľníkov na vytúžený Západ. Zatarasenie východnej časti hlavného mesta v auguste 1961 ostnatým drôtom a následne urýchlené vybudovanie múrov pripomínajúcich väzenie zaplombovali na dvadsaťosem rokov masovú emigráciu ľudí z NDR utekajúcich za lepším životom.
Múr som mal možnosť pomerne dôkladne spoznať v lete 1981, keď som sa ubytoval v súkromnom byte v jeho bezprostrednej blízkosti. V pamäti mi utkveli najmä veľkoplošné farebné plagáty s postavami ozbrojených pohraničníkov NDR, nad hlavami ktorých bol zďaleka viditeľný nápis: „Berlín oslavuje 20. výročie postavenia Múru mieru.“
V tejto štvrti som sa nemusel obávať ani o bezpečnosť v noci, pretože ulicu v niekoľkominútových intervaloch pravidelne osvetľovali svetlometmi z priľahlých veží, kde ľudí ďalekohľadmi sledovali uniformovaní strážcovia mieru.
Slepá ulica pôvodne pokračujúca za múrom pripomínala vojnové časy nielen fasádami starých domov s obitými omietkami, ale aj starou dlažbou s hrdzavými električkovými koľajami. Tie sa totiž končili v uvedenom múre hrôzy. Pulzujúci ruch moderného veľkomesta za múrom som síce počul, ale vzhľadom na jeho výšku som nemal možnosť reálne ho vidieť.
Prekvapenie som zažil hneď na druhý deň po nasťahovaní, keď ma majiteľka bytu poprosila, aby som sa postaral o jej mačku, keďže išla na nákupy do západného Berlína. S údivom som hľadel na jej cestovný pas, v ktorom bola pečiatka oznamujúca, že platí do celého sveta a západného Berlína. Keďže mala iba limitovanú možnosť vymeniť si východonemecké marky za západonemecké (DM), prevážala ostatné peniaze rafinovane skryté v kytici kvetov.
Sloboda cestovania podľa nej platila vo východnom Nemecku iba pre dôchodcov, ktorí podpísali štátu regres, že v prípade emigrácie nebudú z NDR požadovať vyplácanie dôchodku do zahraničia. Po návrate metrom zo západnej časti mesta sa mi s úsmevom na tvári pochválila prepašovanými novinami. Na titulnej strane bol rozhovor s usmiatym buldozeristom, ktorému sa podarilo počas výkopových prác v blízkosti štátnej hranice pásovým buldozérom prevaliť plot a cez mínové polia a pásy z ostnatého drôtu prejsť s vozidlom do SRN.
Po páde Berlínskeho múru došlo v lete 1990 k nahradeniu nekonvertibilnej marky NDR za DM a na jeseň toho istého roku k oficiálnemu pripojeniu NDR k SRN. Rozdiely medzi oboma časťami krajiny vidia nemeckí zamestnanci na svojich výplatných páskach dodnes. V západných spolkových krajinách vo forme dane zo solidarity vo výške 5,5 percenta a vo východných častiach Nemecka v podobe o tretinu nižších platov a miezd, ktoré za svoju prácu dostávajú od zamestnávateľov.