Takýto humor bol reakciou na propagandu, ktorá všetko ruské nekriticky vychvaľovala, pričom heslu „Sovietsky zväz – náš vzor“ neraz protirečila osobná skúsenosť našincov, ktorí Rusko spoznali na vlastné oči.
Ešte v šesťdesiatych rokoch si strýko mojej ženy kupoval v Moskve mäso tak, že mu ho mäsiar podal nezabalené. Uvádzal to ako príklad nulovej hygieny a absentujúcej kultúry. V tej istej dobe sa šťastlivci a prominenti, ktorým sa podarilo získať výjazdnú doložku, vracali zo Západu s igelitovými taškami exkluzívnych obchodných domov a pri listovaní v katalógu Neckermanna sa nám zrýchľoval tep…
Kultúrne zabalený Západ nakoniec porazil nekultúrny bezobalový Východ na hlavu a dnes sme (i s tým Ruskom) integrálnou súčasťou civilizovaného konzumu. Ukazuje sa však, že išlo o víťazstvo Pyrrhovo. Všetky tie elegantné, hygienické a praktické obaly na jedno použitie rýchlo menia náš svet na smetisko. Poučka, že „obal predáva“, je navyše dramaticky pravdivá aj v tom zmysle, že potenciálnym odpadom je tiež všetko, čo sa pekne zabalí.
Od splneného sna k nočnej more ostáva iba krok, dokonca to vyzerá, že nočnou morou je splnený sen. Tá istá generácia, ktorá sa zamilovala do plastu, dnes rieši, ako sa nenávideného plastu zbaviť. EÚ vypracovala a odsúhlasila smernicu, ktorá pranieruje plastové nápojové tégliky, príbory, taniere, slamky, fľaše.
Pri téglikoch na kávu je problém, že ich ročne v únii vyhodíme 16 miliárd a plastových fliaš na nápoje 46 miliárd. A len pre silné nátury je informácia, že slamky, ktoré v EÚ za rok vydali reštaurácie rýchleho občerstvenia, by položené za sebou desaťkrát dosiahli na Mesiac a späť.
O tom, či sa ubránime plastom, alebo nás obalia vyhodené obaly, sa však nerozhodne v Bruseli. Politici nedokážu zakázať to, čo škodí, ak na tom niekto príliš zarába. Tak kapitalizmus nefunguje. Do úvahy pripadajú iba politické zásahy polovičaté, kompromisné, kozmetické. O budúcnosti plastov a mikroplastov rozhodneme my. A keďže smetisko, čo nás obklopuje, je inšpirované smetiskom, ktoré máme v hlave, upratať treba najprv práve tam. V našej hlave.
V ekologickom zmysle vyjadrenia dobre už bolo. Vtedy, keď sa po mlieko chodilo s kanvicou, po krumple so sieťovou taškou a vajíčka sme sa snažili doniesť domov v papierovom vrecúšku celé. Zatiaľ čo dnes sú bezobalové obchody „trendy“ raritou, vyhľadávajú ich ekologicky uvedomelí alternatívci alebo rozmaznaní zbohatlíci, v minulosti bol nákup nezabaleného tovaru samozrejmosťou.
K idylke, keď mäsiar v Moskve ekologicky podával klientovi nezabalené mäso, však vedie tŕnistá cesta. Namiesto uvažovania, čo všetko vieme spraviť pre svoje väčšie pohodlie, musíme začať rozmýšľať, čoho sa nám treba kvôli miznúcemu pohodliu vzdať. Nepomerne viac, než toho, čo nám chýba, je toho, čo nepotrebujeme k životu, čo nás nerobí šťastnými. Nenechajme sa balamutiť, že potrebujeme najrýchlejšie hodinky.