Trojpercentná daň

Trojpercentnú sadzbu dane na Slovensku sme pred dvomi dekádami mali pri prevode nehnuteľností. Dnes, na rozdiel od väčšiny európskych štátov, sa u nás vôbec nevyberá.

16.12.2019 16:00
debata

Údajne preto, že náklady na jej výber boli vyššie ako výnosy z nej a daňovníci, ktorí ju mali platiť, predkladali podhodnotené znalecké posudky, podľa ktorých sa jej výška určovala.

Daňovými reformami zo začiatku milénia sme na Slovensku zrušili aj dane z dividend akciových spoločností a podielu na zisku s. r. o. Oficiálnym argumentom bolo údajné dvojité zdanenie. Pritom vo väčšine krajín EÚ takáto rétorika neobstojí, pretože daň zo zisku platí firma a daň z dividend jej akcionár. Teda dva rôzne subjekty. Nejaké argumenty však verejnosti politici prezentovať musia…

Slovensko pred niekoľkými rokmi zaviedlo európsku raritu – povinnosť platiť zdravotné odvody z dividend. Táto anomália sa týkala len poistencov zdravotných poisťovní, to znamená súkromných osôb. Legislatívnymi zmenami sme tieto odvody nahradili 7-percentnou daňou z dividend a výplatou podielov na zisku s. r. o. Pritom obvyklá sadzba tejto dane v EÚ predstavuje 15 %, prípadne až 25 % (napríklad v Rakúsku). Slovenské dane sa preto môžu zdať z pohľadu zahraničia daňovým dampingom. Firmy však dokážu svoje daňové základy optimalizovať cez transferové ceny, keď daňovú povinnosť splnia v krajinách s nízkym daňovým zaťažením. Najmä v prípade, ak ide o slovenské firmy, ktorých väčšinovým vlastníkom je materská spoločnosť so sídlom v Holandsku, Írsku alebo na Cypre, ktoré sú známe nízkymi firemnými daňami.

Uznávaná analytická firma Tax Foundation v najnovších porovnaniach daňového systému krajín OECD (The International Tax Competitiveness Index) priradila Slovensku 11. miesto, pričom v prípade ČR to bolo 10. miesto, Maďarska 14. a v prípade Poľska dokonca 35. miesto. Na prvých priečkach sa umiestnilo Estónsko, Lotyšsko, Litva a Švajčiarsko. Slovenská daň vo výške 21 % je síce o dve percentá vyššia ako v ČR, ale v ČR platia okrem toho aj 15 % daň z dividend. Mnohé firmy v krajinách V4 žiadne dane platiť nemusia, pretože čerpajú napríklad investičné stimuly v podobe daňových prázdnin. To znamená, že pre tieto štáty je z pohľadu stability verejných financií nebezpečné prekročenie hranice verejného dlhu 50 % HDP. Podľa maastrichtských kritérií je akceptovateľnou hranicou verejného dlhu až 60 % HDP. Belgicko, Taliansko a Grécko pritom dlhodobo atakovali hranicu celkových verejných dlhov 100 % HDP.

Štátom EÚ postupne dochádza trpezlivosť vo vzťahu k internetovým gigantom, ktoré sa daniam dokážu dlhodobo vyhýbať. Ide najmä o Google, Amazon či Facebook. Ako prvé schválilo zavedenie digitálnej dane vo výške troch percent z tržieb Francúzsko. Podobnú daň, no s vyššou sadzbou, plánuje Rakúsko, Veľká Británia, Belgicko, Taliansko a Španielsko. V ČR navrhujú digitálnu daň vo výške sedem percent. V medzinárodnom prostredí digitálna daň naráža na dôrazný nesúhlas USA, ktorým týmito krokmi klesne výber daní. Najmä preto, že pri nadnárodných firemných gigantoch dôjde k reálnemu poklesu ziskov z ktorých sa dane vypočítavajú.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #dane #zdanenie internetových gigantov #dane z dividend #daň z prevodu nehnuteľnosti #zdravotné odvody z dividend
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy