Zakázané okuliare

Je mi jasné, že každý má svoje starosti a prednosť má zametanie pred vlastným prahom, ale pikantnú informáciu o tom, že v Japonsku majú ženy zakázané nosiť v práci okuliare, jednoducho nemožno nekomentovať.

19.12.2019 16:00
debata (2)

Agentúra AP a britská BBC referujú, že podľa niektorých japonských zamestnávateľov ženy s okuliarmi vyzerajú nevychovane a chladne. A okuliare sa nehodia ku kimonu!

Aby toho nebolo málo, japonské ženy sa tento rok už sťažovali na povinnosť nosiť v práci topánky s vysokým podpätkom. Na protestnú petíciu proti podpätkom, pod ktorú sa vyzbieralo 21-tisíc podpisov, zareagoval minister zdravotníctva konštatovaním, že vysoké podpätky sú nevyhnutné a žiaduce. Tomu sa hovorí studená sprcha.

Boj za rovnaké práva je, samozrejme, vážna vec, ale spomenuté šikanovanie žien v Japonsku pôsobí ako fraška. Okuliare slúžia na to, aby človek s chybou zraku poriadne videl. Ak je pre mužov to, či žena „dobre vyzerá“, dôležitejšie, než to, či dobre vidí, potom muži v Japonsku evidentne majú problém. Ak sami sebe okuliare nezakazujú, dávajú tým najavo, že nemusia pôsobiť vychovane a srdečne? Alebo je to tak, že chlapi v Japonsku chcú nad ženami získať neférovú výhodu tým, že budú lepšie vidieť?

Z Ameriky k nám prichádzajú zvesti, že feministky bojujúce proti sexuálnemu obťažovaniu sú mimoriadne úspešné. Možno dokonca väčšmi, než chceli. Vydesení muži údajne od žien na pracovisku preventívne bočia, a ak je to možné, radšej ich ani nezamestnajú. Muž sa vraj neodváži absolvovať s kolegyňou služobnú cestu, a ak sa tomu nedá vyhnúť, pre istotu sa ubytuje v inom hoteli. A o nejakej galantnosti, ktorú by ženy museli strpieť od mužov, nemôže byť reč…

Ako je možné, že v Amerike vedia ženy s mužmi urobiť poriadok, a v Japonsku muži ženám zakážu okuliare?! Ukazuje sa, že feminizmus má globálne ambície, ale iba lokálne výsledky. V Európe sa muži nečudujú nad ženami vo vláde, zatiaľ čo v Saudskej Arábii muži si nie sú istí, či bolo rozumné pustiť ženy za volant. A niekde mužom nejde do hlavy, prečo by žena mala študovať. Samostatnou kapitolou je chaos okolo ženského šatníka: Feministky bojujú súčasne za právo žien sa nezahaľovať i za právo sa zahaľovať. Ako kde a ako kedy.

Pohľad na to, čo je normálne, určujú tradície, zvyky, konvencie či predsudky. Schopnosť tolerovať inakosť závisí od vzdelanosti, osobnej skúsenosti, od filozofického postoja, od vyznávaného náboženstva. Feministky to nemajú jednoduché, pretože napraviť mužov znamená od základu transformovať spoločnosť, eliminovať zažité stereotypy a nahradiť ich čímsi novým, lepším.

Prevychovať mužov na čosi znesiteľné, ideálne na ženy, bude dlhý proces. Ženy samotné nie sú zajedno, čo majú od seba, respektíve od mužov chcieť. Stačia rovnaké príležitosti? Alebo treba mužov poraziť, zmocniť sa ich privilégií, prevziať zodpovednosť a kontrolu? A čo ak to nepôjde po dobrom ako v Amerike? Začať treba podľa príslovia ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva. Napríklad zakázať mužom v práci okuliare. Aby videli (nevideli), aké to je!

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #Japonsko #USA #ženy #feminizmus