Vládu schválil parlament tesnou väčšinou dvoch hlasov. Rozhodujúce bolo, že Katalánska republikánska ľavica sa hlasovania zdržala, čím znížila kvórum a umožnila uspieť menšinovej vláde.
Podpora katalánskych separatistov, ostávajúcich v opozícii, bude pre prežitie vlády kľúčová. Sánchez bude musieť hľadať citlivú rovnováhu medzi ich požiadavkami na samostatnosť a snahou zachovať jednotu krajiny. Nie je vôbec isté, že sa mu to podarí. Rokovania a hľadanie kompromisov sú však určite lepšou cestou než vyhrocovanie konfliktu, pod ktorý sa výrazne podpísala konzervatívna vláda premiéra Mariana Rajoya.
Úspech kabinetu bude závisieť aj od širšieho vývoja v eurozóne. Ak by sa súčasné spomaľovanie rastu premenilo na návrat hospodárskej krízy, španielska vláda bude nútená výrazne meniť priority. Abstrahujme nateraz od úvah, čo môže plány Sánchezovej vlády zhatiť. Zamerajme sa na plány samotné.
Koalícia Socialistickej strany a Podemos prichádza s progresívnym sociálnym a environmentálnym programom. Po rokoch liberálnych reforiem trhu práce chce opäť posilniť postavenie odborov a zvýšiť bezpečnosť zamestnancov. V sociálnej oblasti hodlá výrazne zvýšiť investície do zdravotníctva (na sedem percent HDP) a sociálnych služieb.
Komplikovanou výzvou bude penzijná reforma – posilnenie verejných dôchodkov, no najmä zaplátanie dier v sociálnom rezervnom fonde, z ktorého predchádzajúca konzervatívna vláda od roku 2011 vyťahovala peniaze, aby splnila európske rozpočtové ciele.
Po rokoch reštriktívnej rozpočtovej politiky potrebuje krajina investovať aj do udržateľnej budúcnosti. Jednou z oblastí, na ktoré sa vládny program zameriava, je vzdelanie a inovácie. Okrem zvýšenia výdavkov na výskum a vývoj a rozvoj 5G sietí je dôležitou prioritou spravodlivosť v prístupe k vzdelaniu. Vláda chce posilniť verejné financovanie univerzít vrátane grantov pre študentov z chudobnejšieho prostredia a rozšíriť bezplatnú predškolskú starostlivosť.
Druhou kľúčovou oblasťou je životné prostredie. Ľavicová vláda prijala záväzok zvyšovania podielu obnoviteľných zdrojov (do roku 2050 má z nich pochádzať všetka vyrobená elektrina), podpory verejnej dopravy a ochrany biodiverzity.
Premiér Sánchez označil program vlády za sociálne vlastenectvo, spočívajúce v uznaní spoločného dobra: „Španielsko tvorí vzdelávanie našich detí, verejné penzie našich seniorov, prístup našich blízkych k zdravotnej starostlivosti, pohodlie cestujúcich, bezpečnosť ulíc. Španielsko tvoria aj dane, ktoré platíme, aby sme to všetko mohli financovať.“
Môžeme sa vrátiť na začiatok a polemizovať o šanciach novej španielskej vlády naplniť túto víziu. Alebo môžeme konštatovať, že takéto progresívne vlastenectvo je výrazne príjemnejšou predstavou než jeho nepekná, agresívna, od anabolík spuchnutá verzia, ktorá stavia na vylúčení, strachu a nenávisti.