Zbytočný odpor k euru

03.02.2020 16:00

Európska únia má šťastie, že spoločnú menu doteraz nezaviedli všetky jej členské krajiny. Euro malo byť chomútom, ktorý by prinútil štáty správať sa rozpočtovo zodpovedne a spolu s pomocou eurofondov znižovať regionálne rozdiely.

Zo škandinávskych krajín prijalo euro iba Fínsko ako dôkaz sklamania zo znehodnotenej fínskej marky zo začiatku 90. rokov. Veľká Británia euro nechcela nikdy, pretože sa bála nízkych úrokov a ich devastačných bublín v cenách nehnuteľností.

Nahradenie domácej meny eurom najviac potešilo krajiny EÚ, čo permanentne žili na dlh. Eurozóna bez Talianska, Portugalska a Grécka, ktoré vykazujú dlhy výrazne vyššie ako 100 percent HDP, by dnes mala oveľa menej starostí, ako je to dnes. Žiadna krajina v Európe zapojená do globálneho obchodu nie je izolovaným ostrovom v mori. Ekonomiky sú v snahe zvyšovať konkurencieschop­nosť a produktivitu práce navzájom prepojené a závislé. Najmä od toho, ako sa darí najsilnejšiemu jadru eurozóny na čele s Nemeckom. Trúchlenie nad stratou národnej identity po prijatí eura je iba nostalgiou bez racionálnych argumentov.

Odrazom dnešných problémov eura je umelé testovanie záporných úrokových sadzieb zo strany ECB. Tie sa premietajú do výrazného znižovania ziskovosti finančného sektora. Veľkí firemní klienti s hotovosťou na účtoch nad milión eur za peniaze dočasne uložené v banke nie sú, rovnako ako sporitelia, ochotní bankám platiť. Politici sa obávajú, že vyššie úroky zabijú dnešný krehký hospodársky rast v EÚ a ochromia dlžníkov, ktorí nebudú schopní splácať svoje dlhy. To sa týka všetkých, čo žijú alebo podnikajú z požičaných peňazí. Väčšina krajín eurozóny je dnes schopná požičať si so záporným úrokom. Výnimkou sú najmä tie, čo euro nemajú.

Najmenej priaznivcov má spoločná európska mena v Českej republike, kde sú proti prijatiu eura až tri štvrtiny obyvateľstva. Úspory v korunách sú úročené väčšími sadzbami ako depozitá v eurách, pričom ekonomika rastie napriek vyšším sadzbám z úverov. Česká koruna s tiež v poslednom období dosť posilňuje, pretože investorom prináša viac, ako záporne úročené vklady a dlhopisy v eurách. Ťaží aj z toho, že krajina má tretí najnižší verejný dlh v EÚ v pomere k výkonu ekonomiky (32 % HDP), čo je oveľa menej ako v prípade Slovenska (46 % HDP).

Záporné úrokové sadzby pripomínajú liečbu zdravého človeka návykovými látkami. Keď príde skutočná choroba, nemusia pri liečbe vôbec zabrať. Príkladom je Japonsko, kde nízke úrokové sadzby ani po viac ako dvoch dekádach nezvýšili hospodársky rast, investície a spotrebu v krajine. Ťahúňom zdravej ekonomiky je podnikateľský elán, ktorý môže politika centrálnej banky podporiť alebo zničiť.

Rovnaká spoločná menová politika zničila Grécko, ktoré neodolalo lákadlu v podobe nízkych úrokov a bezbreho sa zadlžovalo. ECB vyčerpala svoj arzenál na podporu ekonomík, ale stále si to nechce priznať. Úspory obyvateľov EÚ sa vkladajú do nevyspytateľnej rulety s rizikom znehodnotenia majetku vrátane dôchodkov a životných poistiek.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#nízke úrokové sadzby #euro #ECB
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku