Peniaze na ich obstaranie sa vďaka abnormálne lacným úverom dajú požičať najlacnejšie v histórii. Náklady na technologický rozvoj a vytváranie nových pracovných miest sa pomerne často spájajú so získaním daňových úľav a finančných injekcií od štátu vo forme investičných stimulov.
Nové členské štáty Európskej únie vrátane Slovenska rozšafnými stimulmi vybraným firmám deformujú podnikateľské prostredie. Nehovoriac o tom, že takéto štátne dotácie umožňujú firmám rýchlejšiu návratnosť vloženého kapitálu na úkor spoločností, ktoré takéto privilégium nezískali.
Z pohľadu verejných financií sú najviac bolestivé stimuly, ktoré predstavujú priamy zásah do štátneho rozpočtu. Tam patria priame dotácie na obstaranie hmotného investičného majetku a čiastočne aj dotovanie pracovných nákladov zamestnávateľov kalkulované podľa počtu novovytvorených pracovných miest. Tieto peniaze následne chýbajú v iných rezortoch.
Prevažná časť politikov pred voľbami sľubuje zníženie daní pre firmy aj zamestnancov, čo je v rozpore s víziou dosiahnutia vyrovnaného rozpočtu. Dane z podnikania pritom treba posudzovať komplexne vrátane zdaňovania kapitálových príjmov vo forme dividend a ziskov spoločností s ručením obmedzeným. Tie sa pritom u nás, na rozdiel od väčšiny krajín EÚ, zdaňujú iba symbolickými siedmimi percentami.
Pri predvolebných chválospevoch politikov o znižovaní daní sa dá odôvodnene pochybovať, že by niekto navrhol ich zvýšenie. Najmä vtedy, ak sa po voľbách navýši základ pre ich výpočet o povinné odvody zamestnávateľa zavedením superhrubej mzdy.
Ak budú Slováci platiť dane i z odvodov, dostanú v čistom vyjadrení na účet menej ako doteraz. V konečnom dôsledku klesne daňovo-odvodové zaťaženie len úzkej vrstve bohatých. Ostatní zaplatia daň aj z toho, čo nezarobili.
Únia by mala prioritne navrhnúť riešenia v oblasti konsolidácie verejných financií koordinovaným postupom pri zdaňovaní nadnárodných gigantov pôsobiacich najmä v oblasti digitálnych technológií s veľmi vysokými tržbami, z ktorých by boli povinné odviesť aspoň symbolickú daň. Tá by sa počítala z tržieb firiem, a nie zo zisku, ktorý môže byť predmetom manipulácií.
Francúzsko malo predstavu, že firmy typu Amazon, Google, Facebook či Airbnb zdaní vo výške sedem percent. Po ostrej kritike a vyhrážkach USA o odvetných opatreniach by bolo spokojné i s tromi. Veľká Británia a niektoré ďalšie európske krajiny by boli ešte skromnejšie s návrhom na dvojpercentné zaťaženie.
Výsledné riešenie pritom musí byť prijateľné predovšetkým pre USA, kam smeruje významná časť exportu automobiliek pôsobiacich na starom kontinente. Realita v tejto oblasti preto bude možno iná ako silné reči politikov o spravodlivejšom vyberaní daní a o presadzovaní efektívnejších opatrení na zamedzenie daňovým únikom v medzinárodnom prostredí.