Ak máte pod palcom veľké financie, môžete prakticky čokoľvek udržať v chode. Aspoň určitý čas. Napríklad zaviesť elektronické karty pre poberateľov dávok v hmotnej núdzi a určiť, koľko centov a na čo môžu minúť za deň.
Z krajiny môžete vytvoriť ostrov a antisepticky ho odčleniť od nebezpečného sveta okolo. Dočasne, ale v sociálnom svete má dočasnú platnosť väčšina dôkazov.
Len na niektoré veci sú peniaze zrejme krátke. Potrebná je aj palica. Na ľudí bez zamestnania, ktorí, ako sa verí, nechcú pracovať. Von z vreca ju chce vypustiť Marian Kotleba aj Slovenská národná strana. Tá biedu segregovaných rieši v programovej kapitole Národná bezpečnosť.
Označovať ich prísľuby za nereálne je nespravodlivé. Veď obe strany sľubujú iba to, čo je dávnejšie realitou. Chcú odstraňovať veci, čo už zmizli z mapy sociálneho štátu alebo na nej nikdy neboli.
Predstavitelia Smeru-SD sa asi márne dušujú, že zaviedli tvrdú sankciu za odmietnutie ponúkanej práce – zníženie dávky v hmotnej núdzi fakticky na nulu už pred rokmi. Tvrdia to aj slniečkari, no kto by chcel polemizovať s voličmi, ak v tom majú roky jasno? Pokusy preusporiadať ich svetopohľad sú politicky zničujúce.
Ak ľudí zožiera predstava, že nejaká spoločenská skupina dostáva domy zadarmo, je rozumné sľúbiť, že sa s takou krivdou skoncuje. Znie to svalnato a vykonať sa to dá bez pohnutia malíčkom. Tak ako prísľub, že zajtra vyjde slnko o siedmej.
Podobne „poctivý“ sľub dáva Sloboda a solidarita, keď sa kasá, že bude zakladať sociálne podniky (legislatívnu úpravu i financovanie jej už súčasná vláda pripravila) a že odníme príspevok pri narodení dieťaťa maloletým matkám. Jednoduché, veď na tento príspevok nemajú nárok. Ťažšie to však bude so znížením takejto nenárokovateľnej dávky na polovicu, ak maloletá matka označí otca dieťaťa.
Inak, podľa zistení Štatistického úradu bolo v roku 2018 na Slovensku spolu 33 matiek vo veku 14 rokov. Pre korektnosť, vo veku 15 rokov porodilo dieťa 158 dievčat. Údaje za predchádzajúce roky nie sú veľmi odlišné. Podľa voličov je však skoré materstvo jav s hrozivejšími rozmermi, a preto sa strana SaS hrdinsky púšťa do boja.
Pre Sulíkových liberálov sú peniaze najúčinnejšia palica, a tak nečudo, že v dizajnovaní preventívnych, intervenčných a kontrolných nástrojov rozličného druhu vynikajú. Nepracujúcim nechcú odňať dávku úplne, no hodlajú ju garantovať vo výške 39 eur. Vraj tak žiada Ústava SR. Následne, podľa miery príčinlivosti sľubujú dopĺňať dávku aktivačnými príspevkami rôznej výšky od 20 do 120 eur.
Takéto diferencovanie vyžaduje rozsiahlu sieť koordinátorov a kontrolórov merajúcich výkon nezamestnaných a správnosť jeho evidencie. To sa iste dá zabezpečiť peniazmi. No ako tento komplikovaný systém súvisí s prvým slovom v názve strany, je druhá vec. Nerealistická zostáva sloboda a tiež princíp „menej štátu“, ku ktorému sa SaS upína.