Nárok na získanie 55 percent z ceny ubytovania a stravovania v slovenských hoteloch a penziónoch z maximálnej výšky faktúry 500 eur predstavuje pre zamestnanca v ideálnom prípade nezdanený príjem vo výške 275 eur. Firmy si takýmto spôsobom znižujú daňový základ a v porovnaní so štandardnými pracovnými odmenami ušetria aj na povinných zdravotných a sociálnych odvodoch.
Firmy s menej ako 50 zamestnancami pritom takéto benefity zamestnancom poskytovať nemusia. Predpokladá sa, že majú nižšiu produktivitu práce i zisky. Rekreačné poukazy zvýšili dostupnosť domácich dovoleniek aj pre pracovníkov s nižšími príjmami. Väčší dopyt po ubytovacích službách však mnohé zariadenia cestovného ruchu využili na pomerne výrazné zvýšenie cien. Najmä pokiaľ ide o horské strediská, s odôvodnením, že musia podstatne viac platiť za prácu napríklad svojim upratovačkám alebo kuchárom. O tom, že tieto náklady by im mala kompenzovať po novom o polovicu znížená DPH na ubytovacie služby (z 20 na 10 percent) radšej nehovoria. Poukazy zvýšili návštevnosť v strediskách cestovného ruchu a využívanie doplnkových služieb v oblasti športu, ale i gastronómie.
Firmám na rekreačných poukazoch prekáža to, že na ne majú nárok aj menej pracovití zamestnanci. Zároveň šomrú na vysokú administratívnu náročnosť vrátane účtovníctva. V chudobnejších regiónoch Slovenska dávajú zamestnávatelia svojim pracovníkom najavo, že ak si dajú zaplatiť rekreačné poukazy, nedostanú koncoročné odmeny alebo prémie.
Zamestnávatelia vyvíjajú cez podnikateľské združenia tlak na zmenu zákonov tak, aby sa rekreačné poukazy vyplácali zo sociálneho fondu. Ten však slúži najmä na dotovanie stravovania na pracoviskách alebo na sociálnu výpomoc zamestnancom s dlhodobou práceneschopnosťou. Sociálny fond musia firmy tvoriť povinne z objemu vyplatených miezd a platov a účelovo ho viazať. Mnohé by hradiť rekreačné poukazy zo sociálneho fondu vôbec nedokázali.
Nápad na platenie rekreačných poukazov cez sociálny fond pritom možno považovať za rozumný. No iba v prípade, ak by firmy 275 eur na zamestnanca (55 % zo sumy 500 eur) poukazovali do sociálneho fondu povinne. Peniaze za nevyčerpané rekreačné poukazy ušetrené na pracovníkov, ktorí nevyužili poukaz v celej výške alebo neboli na domácej dovolenke vôbec, by zostávali v sociálnom fonde ako dodatočná rezerva na ďalšie použitie.
Zamestnancom je v zásade jedno, či refundácia peňazí za rekreáciu na Slovensku potečie cez sociálny fond, či nie. Dôležité pre nich je predovšetkým to, že z nich nebudú platiť dane ani zdravotné a sociálne odvody. Navrhovanou zmenou by sa tiež odstránili príklady vydierania manažmentom firiem voči zamestnancom, že im sumu vyplatených peňazí za rekreačný poukaz strhnú z koncoročných odmien. Na prípadné úpravy súčasných parametrov si však budeme musieť počkať, kým zasadne nový parlament.