Krízové štáby v prípade Slovenska mali na katastrofické scenáre myslieť skôr. Najmä pokiaľ ide o opatrenia vo vzťahu k cestujúcim prichádzajúcim zo zahraničia, ale aj nariadením prísnych hygienických pravidiel pri podnikovom stravovaní.
Napríklad v súvislosti s dezinfekciou rúk stravníkov, vydávaním príborov či s fungovaním gastronomických prevádzok v nákupných centrách. Tie mohli viesť k tlmeniu rizika nákazy. Napriek tomu, že zdravie je na prvom mieste, nedá sa zabudnúť ani na hospodárske dôsledky toho, čo v dnešných dňoch zažíva väčšina členských krajín Európskej únie.
Verejnosť je z každej strany atakovaná správami o tom, ako sa ochromuje chod firiem, poskytovanie služieb v doprave, cestovaní a trávení voľného času. Všetky štáty budú musieť premaľovať svoje odhady príjmov, pretože pokles toku peňazí do verejných financií z DPH, dane z príjmov jednotlivcov a zo zisku firiem bude enormný.
Väčšina spoločností dnes podniká najmä s peniazmi požičanými cez prijaté úvery alebo vydané dlhopisy. Na splácanie týchto záväzkov a výplaty zamestnancov sú nevyhnutné tržby, ktoré sa prudko scvrkávajú.
Medzinárodné trhy a ich aktéri na skeptické vízie budúcnosti reagujú výpredajmi akcií. Tie sa netýkajú iba leteckých spoločností a firiem z oblasti obchodu a cestovného ruchu. Nízky dopyt logicky vyústi do znižovania cien a hrozby recesie. Tú sme naposledy zažili v rokoch 2009 a 2010 ako následok strát svetovej finančnej a ekonomickej krízy.
Tak ako pred dekádou sa aj dnes banky a fondy obávajú, že zadlžené štáty a dôležité firmy nedokážu riadne splácať svoje záväzky a pomôcť ako vždy budú musieť centrálne banky ešte väčším nalievaním extrémne lacných peňazí.
To môže mať devastačné účinky na kúpnu silu odložených úspor, pretože po kratšom období znižovania cien cez defláciu sa ceny zvýšia. A to najmä v prípadoch, ak ide o tovary dennej spotreby, ktoré majú krátku dobu spotreby a neoplatí sa ich dovážať.
Hrozba koronavírusu a geopolitické problémy medzi krajinami predávajúcimi ropu v mnohých štátoch EÚ prudko znížili ceny pohonných hmôt. Z poklesu cien ropy na svetových trhoch môžu ťažiť vodiči áut, ktorých je vďaka riziku vírusovej infekcie na cestách tiež menej. Slovenska sa to však netýka, keďže tunajší predajcovia PHM ich vždy pri poklese cien ropy znižujú veľmi pomaly. Napríklad rozdiel medzi cenami benzínu v Rakúsku a na Slovensku predstavoval 13. marca až 0,25 eura na liter.
Veľké ekonomické obavy v EÚ spôsobuje situácia v Taliansku, ktoré dnes dosahuje verejný dlh približne 2,3 bilióna eur! Ten financujú nakupovaním dlhopisov prevažne banky, penzijné fondy a poisťovne z najvyspelejších európskych štátov.
Existenčný problém tejto krajiny by tak pravdepodobne znamenal umieračik pre euro ako také. Nenávratné úvery by sa totiž museli poskytnúť na úkor stability našej spoločnej meny priamo z Európskej centrálnej banky.