Pre racionalistov je to výzva na zdisciplinovanie sa, pre realistov výzva na utiahnutie opaskov, pre moralistov výzva na zastavenie sa a stíšenie. Pre kamenných obchodníkov a podnikateľov hrozba bankrotu, pre tých internetových, naopak, šanca na rozvoj a nové zisky.
Pre vlády všetkých štátov nevyhnutnosť konať a pre politikov všetkých spektier možnosť zabodovať. Pre väčšinu obyčajných ľudí po prvotnom šoku je to vykoľajenie z bežného, normálneho života, ktorému sa každý prispôsobuje podľa svojich možností a schopností.
Internetové rady a návody ako to zvládnuť sa množia. Samozrejme, objavili sa prognózy každého druhu, od proroctiev, že ľudstvo už nikdy nebude, akým bolo, po scenáre, ktoré viac než krízu pandémie riešia krízu ekonomiky.
Čím sa vyznačuje táto situácia? Každý si mohol všimnúť, že nedávne globálne témy ako migračná či klimatická kríza akoby ani neboli. Ťažisko života sa presunulo z verejnej sféry do súkromnej, práca z firemných budov a inštitucionálnych zariadení do domácností zamestnancov, komunikácia naživo do komunikácie on-line.
Ide o akýsi život v ofsajde, ktorý nám koronavírus odpískal a v ktorom sme ostali stáť. Dokonca sme pre istotu vyprázdnili celé ihrisko s nádejou, že žiadny ofsajd nemôže trvať večne. Čakáme trpezlivo a zodpovedne na nový výkop do hry s menom život, dovtedy sa musíme či môžeme venovať štandardným činnostiam v inom „móde“, alebo náhradným činnostiam podľa vlastného výberu.
Ľudský tvor je mimoriadne adaptabilný na všetky situácie. Nemecký filozof Friedrich Nietzsche (1844 – 1900) to napísal: „Čo nás nezabije, to nás posilní“.
Čo teda potrebujeme v tejto situácii? Podľa filozofie stoikov by to mohla byť istá miera asketizmu, nadhľad, odstup od vecí, hľadanie duševnej rovnováhy, odolnosti.
Grécky stoik Epiktétos (55 – 135) bol inšpiráciou pre „modlitbu pokoja“ amerického teológa a filozofa Reinholda Niebuhra (1892 – 1971), z ktorej pochádza tento slávny citát: „Bože, daj mi pokojnú myseľ, aby som prijal veci, ktoré zmeniť nemôžem. Daj mi silu, aby som zmenil veci, ktoré zmeniť môžem. A daj mi múdrosť, aby som rozlíšil jedno od druhého.“
Pre pragmatikov ide o problémovú situáciu, ktorá má riešenie. Základné metódy už aplikovali viaceré vlády sveta (karanténa, izolácia, hygiena, testovanie, liečenie) a vývoj situácie monitorujú.
Momentálne hlavná ťarcha riešenia spočíva na zdravotníckych a sociálnych pracovníkoch. Celkom logicky však riešením bude až to, keď tu vírus buď nebude — čo je zrejme ilúzia — alebo keď naň získame imunitu. Prirodzene či pomocou vakcíny. Všetky ostatné riešenia sú dočasné, ale potrebné. Hráme o čas.