Pokiaľ som mal zatiaľ v živote možnosť precestovať kúsok sveta, ba aj každý iný, kto tak urobil, jej musí jednoznačne dať za pravdu. A to hoci bol napríklad iba chvíľu v Hainburgu alebo niekedy prestupoval na vlak v Břeclavi, istotne nič také pôsobivé nikdy nevidel.
Musíme si najmä uvedomiť, že eurokomisia, ba i celý Európsky parlament pracujú už dnes v neuveriteľne ťažkých podmienkach. Až do pandémie iba prejedali peniaze na chlebíčkoch či, prinajhoršom, namiesto nich „mali kaviár a šampanské“. Aspoň tak prácu parlamentu v Štrasburgu ešte nedávno opisoval v pôsobivých predvolebných vystúpeniach čerstvo inaugurovaný slovenský premiér.
Nie je najmenší dôvod Igorovi Matovičovi neveriť. Ale aj europoslanci sa dostali do istých ťažkostí, lebo konzumovať kaviár a popíjať šampanské s rúškom na tvári je dosť nepríjemné a obťažné. Často tým trpí nielen rúško a spoločenský odev, no nezriedka je potom celkom ufúľaný i europoslanec. Preto sa rozišli domov a odtiaľ ostošesť hlasujú. Síce tak, ako predtým, ale už elektronicky a rovno z miesta bydliska.
Každý posmutnie, keď si uvedomí, že sa dnes tak usilovne činia už iba o suchároch a teplej vode z plastových fliaš. Myslím si, že samu von der Leyenovú prebral z istej letargie až list, ktorý jej napísala naša pani europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová za pomoci známeho vedca Roberta Mistríka.
Pretože približne v tom čase, keď list dorazil, prestala predsedníčka eurokomisie hovoriť o potrebe otvoriť vnútorné hranice Európy, no bezprostredne a celkom rozumne navrhla otvoriť i tie vonkajšie. Asi preto, aby sa celá Európa tak akosi „vyluftovala“.
Okrem pani Ursuly, prirodzene, to mnohých udivilo. Potom jej našťastie zatelefonovala i naša pani prezidentka (teda aspoň povedala, že tak urobí) a ľady sa pohli. A hľa! Tri bilióny eur sú na našom spoločnom starom kontinente postihnutom pandémiou. „Európa urobila za posledné štyri týždne viac než za prvé štyri roky po poslednej kríze,“ uviedla šéfka exekutívy EÚ. Také úprimné vyjadrenie veru nik nečakal.
Nicholsonová však našťastie v korešpondencii vôbec neustáva: „Vlády mnohých krajín prijali pre obete domáceho násilia mimoriadne opatrenia. 27. marca som sa obrátila na premiéra a ministra práce, sociálnych vecí a rodiny a na ministra vnútra s listami, aby okamžite prijali aj oni konkrétne opatrenia. Všetky konkrétne opatrenia som vymenovala v listoch. Nič! Ani opatrenia, ani len odpoveď!“
Čudovala sa. A s ňou i čitatelia. Teda čitatelia novín, nie listov. Keby si naši zodpovední činovníci vzali pri čítaní jej príspevkov príklad von der Leyenovej, už by k násiliu v rodinách a na verejnosti u nás určite vôbec nedochádzalo.