Sopka hnevu a bývanie pre všetkých

05.05.2020 11:00

Teta Želmíra sa roky srdila na Vladimíra Mečiara, že rozbil Československo. Na moje prosby, aby to už nechala, že jej ide o zdravie, namietala, že po sedemdesiatke ju hnev udržiava v psychickej kondícii. Tak to má možno viac ľudí.

Hnev ich stavia na nohy a dáva silu prežiť deň, ba biť sa o lepší zajtrajšok. Časť politikov dopyt po hneve ochotne zobchoduje. Pretekajú sa v obraznosti. Aj na prvého mája jeden volal po výbuchu hnevu, ktorý zborí sveta starý základ. Lebo len to je cesta k spravodlivej spoločnosti.

Podľa tohto politika sú najväčšou prekážkou na ceste k nej obrancovia ľudských práv. Ich ideológia je najfalošnejšia, lebo namiesto revolúcie vidia cestu k dôstojnému plnohodnotnému životu všetkých v hľadajúcej a rozvažujúcej diskusii a reformovaní zákonov, ktoré je založené na poznaní.

Hanobenie liberálov azda mali varovať pred chválením priestoru, aký má v programovom vyhlásení vlády starosť o dôstojné bývanie pre všetkých. Mimovládky a akademici roky hovorili, že bývanie je na prvom mieste pri odstraňovaní chudoby, že jeho dostupnosť bráni odlivu mladých ľudí zo sektora vzdelávania, zdravia, verejných a sociálnych služieb, z regiónu aj zo Slovenska. Tí budú sotva súhlasiť s výkrikom politika, že matovičovci idú zotročovať ľudí.

Zámer vlády podporovať prístup k adekvátnemu bývaniu pre všetkých a spojenie starosti o bývanie so starosťou o podmienky pre dôstojný život každého nie sú malá vec.

Text, ktorý obsahuje mnohé dôležité konkrétne zámery a návrhy v oblasti dostupnosti bývania a vyzdvihuje ho ako jeden z hlavných pilierov sociálnej politiky štátu, pôsobí skôr ako manifest vyslobodenia z hypotekárneho otroctva.

Za programom vlády možno netreba hľadať ľudsko-právne snívanie, no ochota učiť sa z praxe iných krajín je zrejmá. Z krajín, kde tí, ktorým rodinný majetok nevydláždi cestu k samostatnému životu, majú viac možností ako zostarnúť v detskej izbe.

Ale predsa len niečo chýba – pripomenutie poznatku, ktorý viedol reformátorov bývania už v 19. storočí. To, že starosť o dostupnosť bývania, ktoré spĺňa hygienické a sociálne normy, je investíciou do verejného zdravia. Škoda.

Dva mesiace antipandemických apelov na zostanie doma a návodov na umývanie rúk pod tečúcou vodou priam ponúkali možnosť spojiť záujem o zdravie vlastnej rodiny so starosťou o slušné bývanie neznámych ľudí. Šancu vyzdvihnúť starosť o dostupnosť bývania pre všetkých ako verejný záujem a nabok odsunúť otázku zaslúženia si. Tá už zmarila nejednu snahu o zlepšenie kvality bývania.

Dobrá bytová politika je čiarou cez plány zvrhnúť kapitalizmus. Bezpečné bývanie bez hypotekárneho noža na krku prináša pokoj a azda aj lojálnosť k režimu. Preto revoluční poeti viac preklínajú tých, čo poľudšťujú systém, ako dickensovských zamestnávateľov bez srdca.

Dúfam, že ste o tú prvomájovú sopku hnevu nezavadili. A ak áno, verím, že vám oslava triednej nenávisti a obviňovanie tých, čo sa angažujú za odstraňovanie prekážok uznania ľudskosti všetkých, tak silno ako mne nepripomenuli päťdesiate roky.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#triedna nenávisť #program vlády #liberáli #hypotéka #dôstojný život #chudoba #bývanie
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku