Dôsledky pre Európsku úniu môžu byť vážnejšie než hádky o výške rozpočtu alebo spoločných dlhopisoch.
Krátka rekapitulácia kontextu: v roku 2012 sľúbil vtedajší šéf Európskej centrálnej banky (ECB), že urobí „všetko potrebné“ na záchranu eurozóny. Bolo päť minút pred dvanástou. Eurozóna sa rozpadala a pri neexistencii spoločných fiškálnych záchranných nástrojov sa použitie tých menových stalo jedinou šancou na jej udržanie.
Intervencie ECB na finančných trhoch, najmä nákupy štátnych dlhopisov, boli však napadnuté na nemeckom ústavnom súde. Ten sa obrátil na Európsky súdny dvor (ESD) ako na hlavného arbitra pre interpretáciu európskeho práva. Ten rozhodol, že ECB nekonala mimo svojho mandátu, nákupy tak neboli v rozpore s európskym právom.
Tu by sa mala celá vec skončiť. Lenže nemecký ústavný súd sa vecou zaoberal ďalej a vo svojom verdikte z minulého týždňa, popri inom, zamietol závery ESD. A nemeckej centrálnej banke de facto prikázal, aby konala v rozpore s nimi.
To je vážny problém, zasahujúci ďaleko za oblasť menovej politiky. Ukázalo sa to už krátko po kontroverznom rozhodnutí súdu v Karlsruhe: poľskí, a opatrnejším spôsobom aj maďarskí politici spochybnili nadradenosť ESD pri interpretácii európskeho práva.
Vlády oboch našich susedných štátov majú na takéto spochybňovanie dôvody. Poľsko viedlo a vedie s Európskou komisiou niekoľko sporov pre problematickú reformu súdnictva. Minulý mesiac nariadil Súdny dvor EÚ dočasné zmrazenie disciplinárneho orgánu poľského najvyššieho súdu, ktorý mal podľa kritikov súčasnej poľskej garnitúry pomôcť dostať súdnictvo pod silnejšiu kontrolu vládnucej strany Právo a spravodlivosť. Činnosť disciplinárneho orgánu sa má pozastaviť dovtedy, kým Súdny dvor EÚ nerozhodne o jeho legalite.
Poľsko sa podriadilo a disciplinárnu komoru suspendovalo. Vláda však vec posunula ústavnému súdu. Má rozhodnúť, či je toto dočasné opatrenie v súlade s ústavou. Ústavný súd je pod kontrolu vládnej strany. Dá sa teda čakať, že sa inšpiruje postojom nemeckých kolegov.
V prípade Maďarska má ESD čoskoro rozhodnúť o takzvaných prechodných zónach na hraniciach, v ktorých sú zadržiavaní, často vo veľmi zlých podmienkach, žiadatelia o azyl. V podobných prípadoch vláda Viktora Orbána doteraz postupovala vyhýbavo: ak spor prehrala, pokúšala sa aspoň formálne o nápravu. Verdikt z Karlsruhe jej dá príležitosť postupovať asertívnejšie a využiť maďarský ústavný súd (pod kontrolou Orbánových spojencov) na otvorené ignorovanie EÚ.
Európsku spoluprácu ohrozujú nacionalisti, extrémisti, nezodpovední populisti, ktorí bez váhania zneužívajú protieurópsku rétoriku. No jeden z najvážnejších úderov v poslednom čase jej zasadilo niekoľko ctihodných ústavných sudcov z Nemecka.