Podľa Sokrata nevzniká cnosť z peňazí, ale peniaze z cnosti. Aristoteles si všimol, že peniaze majú akosi radi všetci. Cicero stoicky poznamenal, že treba obdivovať každého, kto nepodlieha peniazom. Napokon aj Biblia varuje: „Láska k peniazom je koreňom škodlivých vecí každého druhu.“
Chamtivosť, hrabivosť, ziskuchtivosť, lakomstvo, chorobná túžba po majetku a peniazoch, to všetko ruinuje ľudské životy. Stačí čítať Moliera, Balzaca, Zolu a ďalších. Hoci Gordon Gekko z filmu Wall Street (1987) hlása pravý opak: „Chamtivosť je dobrá.“
Kultúra, ktorá vytváraním reklamných vzorov pestuje tieto vlastnosti, propaguje ich a stavia na nich dokonca výchovu, je kultúrou peňazí. Prezentuje boj o existenciu ako darvinovský boj o peniaze a „víťazstvo“ v ňom ako najväčšiu výhru v živote. Aj u nás bola moc ideológie starého režimu nahradená mocou peňazí nového režimu.
Peniaze, samozrejme, nemajú len negatívny vplyv. Napríklad v protestantskej etike plnia pozitívnu funkciu zdroja akumulácie a úspor. Umožňujú nielen spotrebu, ale aj slobodu, takže usilovať o ne sa oplatí. Naopak, neoplatí sa snažiť zadarmo, bez finančnej odmeny. Všetci pracujeme ZA peniaze, hoci niektorí iba PRE peniaze.
Nepopierateľným ostáva fakt, že naša existencia stojí na finančnom príjme. Kľúčovou otázkou je, ako si ho zabezpečiť, a to v takej výške, ktorá umožní istý štandard životnej úrovne. To všetko však už nie je len vecou individuálneho výkonu každého, ale vecou spoločenskej organizácie života a ľudskej činnosti.
Základným zdrojom príjmov pre absolútnu väčšinu ľudí je to, čo nazývame "práca“ (hoci jej funkcia a zmysel sa tým nevyčerpávajú). Za spoločenskú organizáciu práce zodpovedajú v modernej spoločnosti najmä dve inštitúcie — trh a štát, resp. súkromná a verejná sféra, ktoré vytvárajú pracovné príležitosti.
Od ich koordinácie závisí, či väčšina obyvateľstva môže premieňať svoje pracovné sily na peňažné príjmy, a tak mať možnosť žiť. Problém peňazí sa mení na problém spoločenskej organizácie práce. To znovu ukazuje, že peniaze sú len nástrojom na život. Ak sa vhodne používajú a investujú, prinášajú nepeňažné efekty a plody v podobe dobrého života ľudí.
Vráťme sa ešte k etickej stránke. Niektorí ľudia sú pozoruhodne precitlivení na zárobky, zvlášť zárobky tých druhých. Porovnávajú a sledujú, ako, koľko a kde kto získal. Poznáme to ako našu starú známu závisť, ktorá sa v politickej rovine mení na motív rozhorčeného boja proti korupcii.
Moc peňazí spočíva v možnosti vymieňať ich za nepeňažné hodnoty. Tá je slabá až nulová tam, kde ich takto vymeniť nemožno. A také veci existujú.
Svet, v ktorom majú peniaze moc, nezrušíme. V našej moci je však postoj a vzťah k peniazom. Ide o rebríček hodnôt a morálne zdravie spoločnosti.