Nevieme s určitosťou povedať, či a v akej forme príde druhá vlna pandémie. Vieme však, že už tá prvá mala vážne následky. Škody na hospodárstve – obmedzená priemyselná výroba, služby – sa prejavia na kvalite života ľudí. Ich dosahy však nepocítia rovnako.
Tím ekonómov z univerzít v Oxforde a Madride modeloval vplyvy obmedzení zavádzaných počas pandémie koronavírusu na mieru nerovností a chudoby v Európe. Výsledky ukazujú, že bez dostatočných vládnych protiopatrení výrazne narastie množstvo chudobných ľudí vo všetkých európskych krajinách.
Nie všade však rovnako. Pri dvojmesačnom uzavretí ekonomiky a šesť mesiacov trvajúcom postupnom otváraní by narástla príjmová nerovnosť najmenej v Dánsku, Francúzsku a Holandsku. Najviac na Slovensku, Cypre a v Maďarsku.
Účinná a systémová podpora z verejných zdrojov nie je dôležitá len vo vzťahu ku koronakríze. Ak by nás aj druhá vlna pandémie na jeseň obišla alebo bola menej vážna, žijeme v období rastúcich rizík a neistoty. Mnoho z nich súvisí, podobne ako táto pandémia, s klimatickou zmenou a ďalšími intenzívnymi vplyvmi človeka na životné prostredie.
Nemôžeme sa spoliehať na to, že sociálne problémy vyriešia dlhšie obdobia stabilného hospodárskeho rastu (ak tento predpoklad vôbec niekedy fungoval). Potrebujeme robustné a efektívne poistky, aby hospodárske šoky nezvyšovali sociálnu nespravodlivosť.
V európskych krajinách sa zintenzívňuje napríklad debata o univerzálnom nepodmienenom príjme. Jeho experimentálne, obmedzené zavedenie nedávno uzavrelo Fínsko. V zmenenej a okresanej podobe ho chce zaviesť španielska vláda. S univerzálnym nepodmieneným príjmom je však spojených niekoľko konceptuálnych problémov. A ak má byť dostatočne vysoký, aby zaistil plnohodnotný život, a nie len subvencoval nízke platy, jeho zavádzanie v súčasnej štruktúre ekonomiky je technicky komplikované.
O to dôležitejšie sú kvalitné verejné služby, rozšírené tak, aby dokázali reagovať na nové typy potrieb a rizík. Koronakríza podčiarkla, aké kľúčové je kvalitné verejné zdravotníctvo, vzdelávanie a sociálne služby. Prístup k nim nemôže byť obmedzený logikou trhu. No dnes to platí aj o digitálnej infraštruktúre a gramotnosti. Bez nich majú narušenia ekonomického a sociálneho života omnoho vážnejšie dôsledky. Pre jednotlivcov aj celé komunity.
Túto pandémiu môžeme vnímať ako ukážku toho, čo nás čaká v budúcnosti. Menej stabilného sveta, v ktorom bude „normálny život“ častejšie narušovaný šokmi. Peniaze vložené do rozšírenia a posilnenia verejných služieb a infraštruktúry nie sú preto „výdavkom“, ktorý možno v „zlých časoch“ okresávať. Sú investíciami do väčšej odolnosti našej spoločnosti. A predpokladom základnej sociálnej spravodlivosti.