Svetlo poznania z vládnej lampy

27.06.2020 10:00

Všetkých spoluobčanov potešilo, že vzdelaniu prisudzujú určitý význam už aj najvyšší štátni či vládni predstavitelia. Študujú ostošesť, práce píšu, obhajujú. Určitou nevýhodou v tomto procese je iba fakt, že píšu práve „vedecké“ práce. Teda, ako sa v poslednom čase ukazuje, často tie, ktoré už boli niekedy inokedy, niekde inde a niekým iným napísané a obhájené.

Výhodou toho postupu sa ukazuje, že na jednej strane prešli už akousi „historickou skúškou“, a na druhej strane len ťažko možno poprieť, že tento postup úžasne šetrí námahu a čas.

Práce majú isté charakteristické črty. Najčastejšie, okrem pôvodného textu, predstavujú osviežujúcu zmes webových stránok a bulváru. Ide o posledné pravdy, lebo pri overovaní sú v zhode s webovými stránkami i s bulvárom. Dá sa to rýchlo zistiť aj mobilom s lepšou batériou.

Existuje však medzi nimi jeden podstatný rozdiel. Totiž, či intenzívny vedecký výskum týmto spôsobom vykonal „zvedochtivý“ (výraz s obľubou používal P. O. Hviezdoslav) činovník bývalej koalície, alebo niekdajšej opozície, ktorá je teraz pri moci.

V prvom prípade ide, pochopiteľne, o svinstvo najvyššieho rangu, krádež a sériové vraždy. Na masových zhromaždeniach ho potom opozícia vyhlásila za „h…no“, ako naznačoval o svojom politickom protivníkovi v akademickej súvislosti súčasný premiér, alebo ako kričali na zhromaždení pred parlamentom jeho stúpenci. Nie, to slovo tu nemôžem naznačiť, je nadmieru vulgárne.

V druhom prípade sa to v podstate smie, pretože cieľom týchto (dnešných) koaličných predstaviteľov, ktorí rovnako prešli vysokými školami nepoškvrnení vzdelaním, je previesť reformu školstva. Dokazuje to zloženie politického „mančaftu“, ktorý vraj reformu práve chystá. Každý z nich sa môže k vzdelaniu vyjadrovať objektívne, lebo s ním iba zriedka prišiel do styku a nikdy z toho nič nemal.

Keby ste sa hocikoho z nich spýtali: „Strávili ste niekedy s nejakým skutočne vzdelaným človekom, slovenským vedcom či učiteľom, dovolenku na jeho jachte?“ určite by nasledovala rozhorčená odpoveď: „Nie! Nikdy!“ A nebol by nevyhnutný ani let s predsedom vlády na detektor lži do Londýna. Čo je v politickom prostredí vraj jediný spôsob, ako zistiť pravdu.

Je to už o niečo humánnejšie ako kedysi, lebo niektorých „mudrlantov“ v období renesancie rovno upálili. Ale napríklad aj v nacistickom Nemecku – aby sme nechodili tak hlboko do dejín. Prípadne, božechráň(!), do knižníc. Ono občas sa stane, že aj dnes nejaký jedinec čosi z obchodu ukradne, no razantný dôvod na reformu nákupných stredísk v tom napodiv nik nevidí. Ide zrejme o narušených jedincov, ktorí sa v politike vôbec nevyskytujú.

Príklady priťahujú, vraveli starí Rimania. Kto z najvyšších politikov by dnes mohol byť pre mladých ľudí vzorom v oblasti ich vzdelania? V podstate každý. Veď ak pri tom čosi nesedí, na príčine sú vysoké školy. Treba ich zreformovať! Ukrivdení politici sú dnes akosi pospolu aj na webe – akoby ich jedna „alma mater“ mala. Isto treba zreformovať i web. Ba aj všetky zrkadlá.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#plagiát
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku