Pátranie po kontinuite

04.08.2020 14:00

„Slovensko je krajina úspešných a udržateľných regiónov a ich komunít, ktorá poskytuje kvalitné a bezpečné prostredie pre zdravý a plnohodnotný život všetkých obyvateľov.“ Takto znie najstručnejšia podoba Vízie a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2030.

Je súčasťou strategického dokumentu, ktorý bol vlani v júli ako výsledok spolupráce odborníkov, predstaviteľov sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti predložený do medzirezortného pripomienkového konania.

Kto by netúžil po takom Slovensku? Slovensku, ktoré bude ochraňovať a rozvíjať prírodné, ľudské a kultúrne zdroje, ktorého hospodárstvo bude inovačné a udržateľné, v ktorom bude spravovanie verejných vecí bližšie k občanovi a ktoré bude dbať na kvalitu života pre všetkých vrátane dostupnosti bývania?

Z priorít strategického dokumentu sa dá dobre vyvodiť, čo je ľudská dôstojnosť a zodpovednosť pred nasledujúcimi generáciami. Dokument vyzdvihuje starostlivosť o životné prostredie, znižovanie chudoby a sociálnu inklúziu a obsahuje návrhy, ako dospieť k týmto cieľom vo viac ako troch stovkách konkrétnych krokov. Držia sa pri zemi (poučené skúsenosťami z iných krajín) a zároveň sú odvážne (na naše pomery). Podané sú prehľadne a pozývajú diskutovať priamo k veci. Nečudo, že k dokumentu prišlo vyše päťsto pripomienok, z toho 200 zásadných. Ich vyhodnocovanie sa začalo 30. júla 2019. Odvtedy prešlo 370 dní. Podľa Právneho a informačného portálu proces stále trvá. Zodpovedá zaň ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie.

Naozaj trvá? Alebo Vízia a stratégia rozvoja Slovenska do roku 2030 skončí tak ako jej predchodkyne na skládke odvrhnutých ideí? Niektoré, ako Miklošova Lisabonská stratégia, ktorá adorovala hospodársky rast a prerozdeľovanie považovala za nepriateľského škodcu, si to zaslúžia.

Zloženie Rady vlády pre Agendu 2030, ktorá mala o tomto materiáli pred predložením do vlády ďalej rokovať, bolo v apríli aktualizované. To dáva nádej, že to teraz môže byť inak. Na webe rady však nenájdeme zmienku o tom, že by niekedy zasadala. A to by sa podľa svojho štatútu mala schádzať štvrťročne. Je možné, že sa tak stalo za čias, keď jej predsedal Richard Raši. Chýbajúca informácia nemusí svedčiť o nečinnosti a bezradnosti tohto vizionárskeho orgánu. Možno je to len dôsledok pokračujúcej obyčaje politických garnitúr čistiť po svojich predchodcoch nielen zásuvky v písacích stoloch vedenia úradov, ale aj weby, ktoré podporujú občiansku a odbornú pamäť a umožňujú porovnávanie.

Tento výklad podporuje aj posledná dostupná zmienka o verejnej debate k vízii, ktorá sa vlani v septembri konala na Národnom konvente. Zachovala sa na stránke splnomocnenca vlády pre občiansku spoločnosť. Ten je jedným z mála pokračujúcich členov Rady vlády, ktorá má spolu s ministerstvom investícií strážiť kvalitu tohto dokumentu. Link na prejav vicepremiéra Rašiho, v ktorom zdôrazňuje apolitickosť tohto dokumentu, je už nefunkčný.

Vízia možno nepretrvá, ale vymazávanie pamäti na prácu exfunkcionárov zostáva živou tradíciou.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#Vízia a stratégia rozvoja Slovenska #štátna správa #Ministerstvo investícií regionálneho rozvoja a informatizácie #Agenda 2030
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku