Napriek novému trénerovi to vyzerá na totálny rozklad v klube roky považovanom za najlepší na svete a honosiacom sa sloganom Viac než klub. No kto sledoval vývoj, musel mať obavy už aspoň dva roky, kam to speje. Kam to napokon vyústi, nečakal nik ani z tábora ich najväčšieho rivala Realu Madrid.
Od roku 2005 sme mohli sledovať neskutočnú futbalovú báseň. To, čo predvádzala FC Barcelona na svojom vrchole ešte pred pár rokmi, nebol iba šport. Bolo to umenie, estetika, krása a inteligencia dokopy. Táto balada sa definitívne skončila, či už Messi z klubu odíde, alebo nie. Smutné je iba to, že to až sem dospelo. Psychickou traumou nielen preňho samého, ale aj pre státisíce chlapcov, ktorým je idolom. Ako sa dá pochopiť takýto koniec?
Tí z nás, čo videli na vlastné oči hrať Pelého i Maradonu, mali šťastie. Môžu porovnávať takmer neporovnateľné. Tí z nás, ktorí videli na vlastné oči hrať Besta, Cruyffa, Beckenbauera, no i našich Dobiáša, Adamca, Masného, Petráša a ďalších, museli žasnúť nad Messiho hrou.
Kde sa vzal, tu sa vzal, ako by komentoval Gabo Zelenay, jeden z najmenších na ihrisku, ale hrou najväčší. Nielen počtom gólov, prihrávok, driblingov, to vôbec nie. No jedinečným štýlom, spôsobom, akým sa vedel presadiť, kreativitou, inteligenciou, rýchlosťou, technikou, nadšením. Všetkým nám pripomínal, ako sme hrali ako chlapci. Messi tak fungoval stále.
Tá hravosť, sústredenosť na hru. Nič iné ho nezaujímalo ani vo veľkých zápasoch, len lopta a góly. No už zopár ostatných rokov nemal veľmi s kým hrať. Ostatní sa snažili, ale zápasy vyhrával väčšinou on sám individuálnym výkonom. Volali to Messi-dependencia.
Vyčítali mu, že sa ako kapitán neprejavuje. Lenže on bol kapitánom svojou hrou a pre hru. Nie pre hádky s rozhodcami a protihráčmi, nie na riešenie problémov neschopných trénerov a funkcionárov. Závidia mu multimiliónový plat. Hovorím: Messi hral vždy pre hru samu a radosť z nej. Takto by hral aj za jedno euro.
Kde bude hrať ďalej a či sa vôbec budeme ešte môcť tešiť z jeho geniality, ako sa tešíme z hudby Mozarta alebo Beatles? To je otázka, ale tých pätnásť rokov Messiho éry stálo za to. Zapísali sa nezabudnuteľne do dejín i do sŕdc milovníkov a znalcov futbalu.
Rozvrat v FC Barcelona nespôsobil a ani ho nevyrieši. Niečo zhnité je v tomto štáte barcelonskom. Čím väčšie milióny, tým viac neschopnejších ľudí priťahujú. Pravý opak Messiho. Biznis verzus schopnosti a morálka. Ba ešte horšie: hráč ako rukojemník biznisu, ako obchodný artikel.
Futbal opantaný obchodom, hra ako zotročenie kapitálom. O peniazoch, aké sa tu točia, nechyrovať nikde inde. Predvídal to už kritik konzumizmu, ekonóm a sociológ Thorstein Veblen (1857 – 1929).