Niektorí opustili domov nedávno, iní sa niekoľko rokov tlačili v preplnených utečeneckých táboroch.
Zatiaľ čo viacerí európski autokrati (Viktor Orbán) a populisti (Robert Fico) si zo strašenia „prívalovou vlnou migrantov“ urobili politickú agendu, zatvárali hranice a živili xenofóbiu, Angela Merkelová vyhlásila, že Nemecko „to zvládne“. A tým, čo utekali pred vojnou, prakticky prisľúbila azyl.
V situácii stupňujúcej sa hystérie to bol ojedinelý dôkaz humanizmu, ktorým sa Európa rada pýši. Päť rokov po „migračnej kríze“ môžeme konštatovať, že sa nemecká kancelárka až tak veľmi nemýlila. Na rozdiel od jej kritikov.
Polovica z utečencov, ktorí prišli do Nemecka, má dnes prácu. Viac ako 10-tisíc z nich sa naučilo nemčinu dostatočne na to, aby sa dostali na univerzitu.
Samozrejme, nie každý zvládol integráciu naplno. Rozhoduje mnoho faktorov vrátane vzdelania, individuálne schopnosti či vek. Aj pre krajinu ako Nemecko je náročné integrovať 1,7 milióna ľudí, ktorí požiadali o azyl medzi rokmi 2015 až 2019. No vo všeobecnosti dáva situácia viac dôvodov na opatrný optimizmus.
Nenaplnili sa katastrofické scenáre. V roku 2017 prezident Donald Trump obhajoval vlastnú xenofóbiu tvrdením, že „v Nemecku rastie zločin“, pretože prijalo „všetkých tých nelegálnych migrantov“. V tom roku však počet trestných činov klesal, vlani bol najnižší za posledných 18 rokov.
Nárast zločinnosti v rokoch 2014 až 2016, ktorú možno spájať s veľkou migráciou, bol teda dočasný. A väčšina prípadov sa odohrala v rámci prisťahovaleckých táborov.
Príchod migrantov viedol k trvalému zvýšeniu jedného druhu zločinu: extrémne pravicového násilia. Situáciu tiež využili krajne pravicoví politici a ich Alternatíva pre Nemecko (AfD) získava vo voľbách dvojciferné výsledky. Jej úspechy netreba podceňovať, no je ďaleko od toho, aby sa stala druhou najsilnejšou stranou, ako niektorí predpovedali.
Úspechy krajnej pravice však nespôsobila humanistická migračná politika, ale predsudky, cielene živený strach a hlbšie sociálno-ekonomické problémy.
Pred piatimi rokmi mnohí predpovedali Merkelovej pád. Dnes je opäť najpopulárnejšou nemeckou političkou, pozitívne ju hodnotí nad 70 percent občanov. Jej hlavní kritici sú na tom horšie.
Trump je na najlepšej ceste prehrať prezidentské voľby. Vodca britskej Strany brexitu Nigel Farage upadá do zabudnutia. Orbán sa drží pri moci len čoraz autoritárskejšími metódami. A Fico je, aspoň nateraz, opozičným politikom v úpadku.
Nemecká kancelárka sa zásadne zmýlila iba v jedom: v schopnosti Európskej únie dohodnúť sa na spoločnom, spravodlivom spôsobe vyrovnania sa s migračnými tlakmi, na rozdelení bremena, ktoré teraz neférovo dopadá najmä na krajiny na južnej hranici EÚ.
Merkelová pravdepodobne podcenila cynickosť autokratov a nacionalistických populistov, ktorí si zo „strašiaka migrácie“ urobili politickú agendu. A naivnosť tej časti mainstreamu, ktorá na túto hru pristala.