Posledný dôvod mlčania je zrejme nepatričný, s takou ohľaduplnosťou by na našej politickej scéne nik neprežil dve desaťročia. Cit pre dôstojnosť tých, ktorí potrebujú solidaritu, je všeobecne znížený. Svedčí o tom aj neschopnosť ohraničiť požiadavku transparentnosti pri pomoci tým, ktorí sa nezmestia do žiadnej z existujúcich sociálnych schém.
Ale poďme späť ku Krajniakovi. Odhliadal od faktov. Zákon č. 46/2020, ktorým Smer zavádzal 13. dôchodok, na siroty, vdovy a vdovcov a poberateľov invalidných dôchodkov nezabúdal. Poberatelia sirotského dôchodku mali dostať ako trinásty dôchodok 137,7 eura, vdovci 208,8 eura a vdovy 263,1 eura. Tieto sumy nie sú „vykašľaním sa“, aj keď nie sú také štedré ako Krajniakov návrh, podľa ktorého poberatelia dôchodkových dávok nižších ako životné minimum majú dostať maximálnu sumu 13. dôchodku, teda 300 eur. To znamená, že ak do hry nevstúpi časová tieseň a kapacitné problémy Sociálnej poisťovne, časť sirôt dostane v decembri 13. dôchodok aj trikrát vyšší ako podľa zákona z dielne Smeru.
Predseda Smeru voči štedrosti k sirotám nenamietal. Tak by konalo len monštrum. V prípade sirôt by zásluhovosť, o ktorej pri trinástom dôchodku snívala najsilnejšia seniorská organizácia, asi nemala platiť. Nemala, ale platí. O tom by mohli hovoriť osirelé deti, ktorým poisťovňa nič nevypláca, pretože ich zomrelý rodič nemal odpracovaný potrebný počet rokov a ani nezomrel v dôsledku pracovného úrazu či choroby z povolania.
Postaviť siroty či zdravotne postihnutým oproti seniorom a pre seniorov žiadať viac zásluhovosti, je riskantná hra s verejnou mienkou. Zásluhovosť neuplatňoval ani zákon, ktorý Smer uviedol do platnosti procedurálne neprijateľnými skokmi. Princíp jednotnej dávky vo výške priemerného dôchodku danej kategórie síce potichu uznal starobných dôchodcov za najviac zaslúživších, ale v každej kategórii uplatňoval solidaritu. Jednotná dávka riešila politickú dilemu, ktorá je u nás permanentne na stole – ako pridať najodkázanejším a vyhnúť sa ukrivdeniu tých, čo dlhšie študovali a vykonávali mnoho rokov náročnú prácu.
Rozšírenie politických hádok o väčšiu sociálnosť je dôležitá zmena po desaťročiach pretekov v škrtoch v sociálnej ochrane. Hádky o väčšiu sociálnosť by však mali brať ohľad na dôstojnosť tých, ku ktorým má pomoc smerovať. Zneuznanie ich zásluh rovnako ako zdôrazňovanie ich nedostatočnosti komplikuje ich vnímanie ako seberovných. Pripomínajme si aspoň občas, že latinský koreň slova sociálny znamená spájať, združovať, spolčovať. A to je príliš ťažké pri neustálom zdôrazňovaní rozdielov medzi nami.