Nie sme na jednej lodi

Premiér Igor Matovič celý čas opakuje, že sme na jednej lodi. Všetci sme na luxusnej výletnej lodi, iba to nevidíme. Alebo sa Matovič chce tváriť ako jeden z ľudu, ktorý vesluje na spoločnej deravej bárke?

13.10.2020 16:00
debata (83)

Ako päsť na oko sa minulý týždeň v hlavnom meste a v Tatrách konala bezpečnostná konferencia GLOBSEC. Daňových poplatníkov vraj stála 700 000 eur. Organizátori zabezpečili supermoderné rýchle antigénové testovanie na počkanie, vďaka čomu sa mohli zúčastniť pohlavári niekoľkých krajín, pousmievať sa do kamier a skonzumovať jedlo a nápoje za 107 000 eur. Heslom konferencie bolo „Uzdravme spolu svet“.

Skutočne? Svetu, minimálne Slovensku, by teraz viac prospelo peniaze použiť na rozšírenie kapacít nemocníc a testy použiť pre návštevníkov pacientov v nemocniciach či domovoch sociálnych služieb, kde sú zakázané návštevy.

Konferencia so stovkami účastníkov sa za ohromné peniaze konala, ale športové podujatia, svadby a zhromaždenia nie. Veď v poriadku, obmedzovanie veľkých podujatí má veľmi dobrý dôvod. To, že si konferencia mohla v súlade so zákonom dovoliť zaplatiť drahé testovanie, je arogantný výsmech všetkým ostatným.

GLOBSEC zďaleka nie je jediný dôvod, prečo v tom nie sme spoločne, na jednej lodi. Pre veľa ľudí bola prvá vlna takmer likvidačná. Na druhú vlnu si nemôžu dovoliť ani pomyslieť, lebo na to jednoducho nemajú peniaze. Všetci nemajú zašité tisícky v matraci, niektorí nemôžu vypadnúť z práce ani na mesiac. Zamestnávatelia sa počas korony zachovali všelijako: niekde od marca zázračne nebolo na prémie, aj keď firma bola v zisku; reštaurácie a bary prehlásili ľudí na dohody, aby nemuseli platiť odvody, aj keď ľudia robili normálne; firmy ľudí povyhadzovali bez odstupného so sľubmi, že o pár mesiacov ich zoberú späť. Zamestnávateľom kríza ohrozila biznis, zamestnancom okamžitý príjem a strechu nad hlavou.

Od začiatku koronakrízy pritom minister práce Milan Krajniak s ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom nerobia nič iné, než všetko škrtajú. Účet za krízu sa platí hlavne zmrazením dôchodkov, znížením minimálky a príspevkov za nočné a sviatky, niektoré deti v škole ostanú bez obedov. Padnú hlavne malé, lokálne podniky, ktoré nedostanú finančné injekcie od matky – korporácie. Je nižší dôchodok, vyhadzov z práce alebo nedotovaný obed pre dieťa existenčnou hrozbou pre Milana Krajniaka či Igora Matoviča? Ťažko.

Pre bežného človeka môže preto znieť bizarne, že sa kultúrna obec dožaduje peňazí. Nie preto, že by ľudia nemali radi kultúru alebo nedoprajú živnostníkom, zvukárom, maskérkam. S nimi zdieľajú rovnaké životné problémy. Ale preto, že väčšina si pod pojmom herci predstaví Smotánku a Ples v opere, kde sa celebrity predvádzajú v opulentných róbach, ktoré im majú všetci závidieť.

Samozrejme, že aj kultúrna obec si zaslúži, aby ju štát v koronakríze podporil. Aj gastroprevádzky, aj športovci. Ale zároveň aj všetci ostatní, na ktorých koronakríza najviac zatlačila. Nech sa pokojne zavedie pomerný model podpory podľa výšky príjmu alebo rovno plošný nepodmienený príjem. Lebo nateraz je trápne ľuďom tvrdiť, že sme na jednej lodi, keď niektorí vypadávajú cez palubu.

© Autorské práva vyhradené

83 debata chyba
Viac na túto tému: #testovanie #hotelierstvo #pandémia a kultúra #Globsec 2020