Keď Veľká Británia na konci januára definitívne vystúpila z EÚ, takmer sme si to nevšimli. Najmä preto, že zostala súčasťou jednotného trhu a colnej únie a britská vláda sa zaviazala rešpektovať európske pravidlá, napríklad v oblasti voľného pohybu osôb. Toto prechodné obdobie má trvať do konca tohto roka.
Počas neho Londýn s Bruselom mali podpísať dohodu, ktorá by regulovala vzájomné (najmä ekonomické) vzťahy. Proces mal jasný posledný termín – októbrový summit EÚ, na ktorom mali lídri dohodu schvaľovať, aby zostal dostatočný čas na ratifikáciu britským aj Európskym parlamentom.
Summit prebieha tento štvrtok a piatok. Žiadnu dohodu však neschvaľuje, pretože nie je. A britsko-európske rokovania sa od leta v podstate nikam neposunuli. Sporné ostávajú stále tri body: práva rybolovu, ekvivalentné regulácie trhu a spôsob rozhodovania o budúcich sporoch. Je šanca na kompromis? A ostáva naň dosť času?
Otázku rybolovu môžeme odsunúť nabok. Štáty, ktorých rybári dnes môžu loviť v britských vodách, nakoniec pristúpia na kompromis. Práva rybolovu bude Londýn obmedzovať. Vážnejší je druhý bod. Británia sa nechce zaviazať, aby jej regulácie v dôležitých oblastiach – životné prostredie, ochrana spotrebiteľa, sociálna politika, štátna pomoc – boli v budúcnosti ekvivalentné európskym. Londýn to vidí ako obmedzenie suverenity: britské zákony by museli v budúcnosti kopírovať európske pravidlá, na ktorých vytváranie však už Briti nebudú mať vplyv.
Ak sa však EÚ tejto požiadavky vzdá, Británia môže v budúcnosti pravidlá v týchto oblastiach oslabiť a tým poskytovať svojim firmám neférovú konkurenčnú výhodu. To je pre úniu vážne riziko. Najmä v situácii, keď si boj s klimatickou krízou či budovanie sociálneho pilieru integrácie budú vyžadovať posilnenie spoločných, európskych pravidiel.
Kompromisom môže byť taká formulácia ekvivalentnosti pravidiel, ktorá pre Londýn nebude vyzerať ako „bruselský diktát“, no zároveň poskytne únii dostatočné záruky. Čím však bude úprava flexibilnejšia, tým dôležitejšou sa stáva tretia oblasť: mechanizmus riešenia sporov, ktoré by v budúcnosti mohli vyplynúť z uplatňovania dohody. Ak sú pravidlá dohody menej jednoznačné, spory sa dajú očakávať.
Nádej na dohodu ešte úplne neumrela. No času neostáva veľa, približne mesiac. Ak sa do polovice novembra nikam neposunieme, budeme potrebovať „plán B“. Bez obchodnej dohody sa budú vzťahy medzi EÚ a Veľkou Britániou od začiatku budúceho roka riadiť iba pravidlami Svetovej obchodnej organizácie. To prinesie clá, kvóty, obmedzenia obchodu.
Problémy zasiahnu viac britskú stranu – k ekonomickým sa pridajú aj politické, napríklad silnejšie volanie po odtrhnutí Škótska. No časť ceny zaplatí aj Európa, a už teraz sa treba pripraviť na to, aby bola čo najnižšia. V novembri už nebude čas pripravovať „plán B“, musí byť na stole.