Dlhové sudičky

Druhá vlna pandémie otvára otázky týkajúce sa menovej stability nielen v eurozóne, ale vo všetkých krajinách. Výnimkou nie je ani Švajčiarsko, ktorého nízky verejný dlh výrazne navýšia záchranné balíčky na oživenie ekonomiky.

19.10.2020 23:00

Dôsledky pandémie budú v jednotlivých krajinách najviac doliehať na štáty, ktoré boli zadlžené poriadne nad sto percent hrubého domáceho produktu (HDP) už pred prepuknutím COVID-19 v marci tohto roka. V rámci EÚ ide predovšetkým o Taliansko, ktorého dlh z úrovne 135 % podľa odhadov Medzinárodného menového fondu (MMF) stúpne na 179 % HDP. Podľa toho istého zdroja grécky dlh narastie na 201 %, belgický a francúzsky na 115 %, španielsky na 113 % a portugalský na 135 % HDP. Estónsku ako krajine s najmenším verejným dlhom v EÚ (8 % HDP) tento rok narastie dlh na 20 %.

Pokiaľ na COVID-19 recept krajiny vo svete ešte len hľadajú a testujú, na ozdravenie ekonomík zaťažených enormnými dlhmi sú osvedčené recepty dlhodobo známe. Niektoré z nich môžu byť označované za konšpiračné teórie, aj keď v praxi ich už ľudia aj firmy po skončení 2. svetovej vojny zažili.

Prvým z nich je vysoká inflácia. Tá sa prejavuje zatiaľ iba v raste cien zlata, striebra, nehnuteľností a akcií bonitných firiem. Na jej preliatie do cien všetkých tovarov a služieb nie je vzhľadom na pokles zamestnanosti a investícií dôvod. Druhým receptom je nastavenie vysokých daní, najmä pokiaľ ide o majetok firiem a ľudí. To by mohlo čiastočne utlmiť rast cenovej bubliny na realitnom trhu. Tretím je jednorazové zdanenie majetku. K tomu sa nedávno vyjadrila aj šéfka ECB Christine Lagardeová, ktorá je zásadne proti návrhom, aby ľudia vlastniaci cenné papiere a úspory v bankách, ako aj nehnuteľnosti boli zaťažení v rámci oddlžovania krajín po skončení pandémie konfiškačnou daňou napríklad vo výške dvadsať percent. Tento recept pritom použilo Nemecko v roku 1948 pri mimoriadnom zdanení nehnuteľností, ktoré mali to šťastie, že neboli zničené leteckými náletmi alebo tankami spojeneckých vojsk. Mimoriadne zdanenie majetku zažilo v roku 1991 aj Československo, keď v rámci transformácie ekonomiky museli preceniť všetky zásoby tovarov a virtuálny účtovný zisk zdaniť. Firmám bez peňazí na to poskytla Slovenská konsolidačná banka úvery, ktoré donútili mnohé firmy skončiť onedlho v bankrote.

Najideálnejším receptom na kozmetické zbavenie sa dlhov je intenzívny hospodársky rast. Ten dokáže znížiť verejné dlhy, pretože tie sa merajú v pomere k výkonu ekonomík. Ak sa zvýši výroba, odbyt, spotreba a investície, pomôže vyššie HDP krajinám vyrásť z vysokých dlhov. V absolútnej hodnote sa pritom tieto dlhy ani vôbec neznížia. Slovensko tento scenár použilo naposledy v roku 2008, keď náš verejný dlh napriek permanentnému každoročnému rastu klesol v pomere k HDP na 28 %. Odhadnúť výšku verejných dlhov po skončení pandémie, trebárs ku koncu roka 2021, dnes nedokáže asi nikto.

Všetky recepty majú však jedného spoločného menovateľa, ktorým je predloženie účtu nám všetkým. Najmä však tým zodpovednejším, ktorí si vytvárali rezervy a uchovávali majetok na zvýšenie svojej životnej úrovne a svojich detí do budúcnosti.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba
Viac na túto tému: #zadlžovanie štátov #euro #EÚ #ekonomická kríza #ECB