Jediný negatívny prvok, ktorý vstúpil do tohto prostredia, bol postoj premiéra Igora Matoviča k pani prezidentke Zuzane Čaputovej, ktorý sa po istý čas ukazoval ako neúmerne laxný. Ale na ich spoločnom stretnutí sa, aj keď s odstupom času, vysvetlilo, že išlo iba o vzájomné nepochopenie vzájomných úloh, ktoré vyplýva zo zjednodušeného náhľadu kedysi obyčajného vojaka, čo dnes znamená: penzistu. Lebo dnes sú branné sily štátu vraj oveľa ďalej ako v mladosti niektorých.
Musím priznať, že mňa úplne uspokojilo celkové poňatie súvislostí premiérom, sprostredkované médiami: „Premiér Matovič si túto príležitosť nenechal ujsť a pani prezidentka poslal cez TV JOJ drobný odkaz. Predseda vlády Igor Matovič považuje postoj prezidentky SR Zuzany Čaputovej z piatka 30. októbra za zásadnú chybu, ale na druhej strane jej kvituje, že dnes uznala, že sa celoplošné testovanie podarilo. „Každý má právo na chyby. My sme v tej kritickej situácii deň pred spustením operácie očakávali, že na tej tlačovke príde a vyzve zdravotníkov, že poďte pomôcť a dokážeme to spoločne a bol to pravý opak,“ povedal Matovič v televízii JOJ.
Vo svojom ďalšom príhovore na stretnutí povedal, že považuje našu pani prezidentku za niečo ako „družku“ v politickom úsilí, v ktorom sú ženy vo všeobecnosti opatrnejšie ako on sám. Preto skutočných mužov v týchto snahách iba dopĺňajú. Pani prezidentka sa už potom, teda na onom stretnutí, vyjadrila, že si toto úsilie všetkých zúčastnených, teda mužov i žien, napriek všetkým bizarným okolnostiam akcie váži. Premiér vo svojom bezprostrednom prejave vyzval všetkých, aby to nechápali nejako „sexisticky“. To ani nikto nemal v úmysle.
Každý pochopil, že ide o istý krehký vzťah, aký napríklad vznikol v boji proti Japonsku v Číne v období 2. svetovej vojny medzi dvomi veľkými vodcami čínskeho národa Mao Ce-tungom a generálom Čankajškom. Okolnosti ich donútili k akému-takému spoločnému úsiliu, až kým sa po vojne generál Čankajšek neuchýlil k tomu, čo Mao Ce-tung označil výrazom „kuomintanská zrada“.
V tomto svetle som rád, že aj keď nás je o niečo menej než Číňanov, napriek tomu sa k nám naša sloboda spod opatrení COVID-19 nezadržateľne približuje. Na ceste medzi hoaxami, konšpiračnými teóriami a pokusmi mainstreamu o pochopenie sveta a dosť rozptýleného diania nám môžu už azda pomôcť iba naše „paličkárky“ z kopaníc tým, že každého – prirodzene za pomoci armády – „začipkujú“. V Bruseli vraj žijú už iba dve čipkárky, teda oproti nim sme ešte stále mocná čipkárska veľmoc.