Obyvatelia EÚ viac ako vkladom v eurách dôverujú investíciám do zlata a nehnuteľností. Výnimkou je iba Grécko, kde ceny nehnuteľností pred niekoľkými rokmi klesli po zavedení astronomických daní z nehnuteľností o 30 až 40 percent. Podľa najnovších údajov do zlata investuje napríklad čoraz viac nemeckých domácností, ktoré za posledný rok nakúpili až 82,50 tony žltého kovu. To sa predáva v minciach a tehličkách na rozdiel od striebra bez DPH, pretože je považované za určitú obdobu devíz. Uplynulé dekády zlato zažilo aj obdobia, keď jeho cena klesla niekedy až o 30 percent. Príčinou boli zvyčajne výpredaje zlata centrálnymi bankami. Tie sa mylne domnievali, že je lepšie vlastniť dlhopisy, ktoré prinášajú úroky.
To už dnes neplatí, skôr naopak. Štátne dlhopisy stabilnejších krajín EÚ prinášajú stratu v podobe záporných úrokov, ktorá je väčšia ako prípadné náklady na skladovanie investičného zlata v trezoroch. Predávanie zlata v nesprávnom čase za nízku cenu si na vlastnej koži otestovala v EÚ Veľká Británia a tiež Česká republika. Tamojšia centrálna banka (ČNB) totiž predala v rokoch 1998 – 2001 takmer celý zlatý poklad krajiny za cenu zodpovedajúcu jednej šestine dnešnej ceny zlata na medzinárodných trhoch. V celkovom objeme však ešte viac zlata predala Bank of England v rokoch 1999 – 2003, keď sa zbavila 401 ton rýdzeho zlata priemerne po 275 dolárov. Dnes cena zlata osciluje na úrovni 1 900 dolárov za uncu. V období vyprázdňovania trezorov centrálnych bánk výpredajom zlata logicky ceny klesajú. Tak to bolo až do roku 2003, odkedy cena postupne rástla, aj keď sa nevyhla strmému rastu ceny v roku 2011 až na úroveň viac ako 1 800 dolárov za uncu. K takejto astronomickej cene sa zlato dostalo až v lete tohto roku, keď ešte v roku 2015 stálo 1 100 dolárov.
Cena zlata by v roku 2021 mala ešte viac vzrásť, pretože rastie globálne zadlženie štátov, firiem aj ľudí na historické maximá pripomínajúce vojnové časy. Tie sú vždy poznačené tým, že sa zbrane financujú vydávaním štátnych dlhopisov a ich umelým natláčaním do centrálnych bánk. Tie ich odkupujú masívnym tlačením peňazí, čo podrýva ich dôveru. Centrálne banky dnes rezignovali na nezávislú menovú politiku extrémnym nakupovaním dlhopisov dokonca tak, že ich dotujú cez záporné úroky.
Zlato sa javí ako bezpečný prístav, aj na keď na jeho cenových výkyvoch si niektorí investori môžu popáliť prsty. Investori na jar tohto roku začali vykupovať aj striebro, ktoré bolo až do marca 2020 popoluškou. Jeho cena tak narástla odvtedy až o 40 percent, hoci špekulácie s týmto bielym kovom tlmí povinnosť platiť DPH pri jeho nadobúdaní.