Rozpočet na regionálne školstvo rastie o prostriedky na asistentov učiteľa, keďže eurofondy sa už vyčerpali. Počet asistentov sa dokonca zvyšuje. Je to, žiaľ, len kvapka, žalostne malé číslo. Pridelené milióny nepostačia na prilákanie mladých pedagógov, pre pomáhajúce profesie a individualizovanú podporu detí. Ak nie sú európske peniaze, je tu normatív. Ten vyžaduje enormný počet detí z núdznych domácností. To osobný prístup vopred vylučuje. Bezchybne odrapotaná básnička v nultom ročníku síce poteší, ale je sporná ako dôkaz, že dieťa je v jazyku vyučovania doma a bude v ňom zvládať náklady abstraktného učiva.
Mladý novinár Blaško nedávno preskúmal možnosti detí z osady patriacej pod obec Žehra pripravovať sa do školy. Nazrel všade. V príbytkoch detí spočítal postele aj diery v stene, ktorými uniká teplo, posedel na školičke, kde sa pripravujú deti v nultom a prvom ročníku, cestoval linkovým autobusom, ktorý neochotne zváža deti z osady do školy v inej obci, rozprával sa so sociálnymi pracovníkmi aj so starostom. Podľa jeho pozorovaní sú tieto deti bez šancí na vyššie vzdelanie. Pre jazykovú bariéru, nedostatok pomáhajúcich profesií a nemožnosť poobedňajšej školskej prípravy. Ich pozornosť ochabuje aj preto, že sa poriadne nevyspali. To sa týka detí z chatrčí. Ich vrstovníci žijúci v obecných bytoch prospievajú v škole lepšie.
Blaškov článok je ďalším prídavkom do stohu argumentov, že škola nedokáže zázraky, ak starosť o bývanie nebude vecou číslo jedna. Bez bezpečného a zdravého bývania strácame silu na vytrvalé zvládanie povinností, vrátane povinnosti pripravovať sa do školy.
Škola nedokáže byť miestom rovných šancí, ak ju obklopuje svet ostrých spoločenských nerovností. Nedokáže obhájiť svoje poslanie bez mimoriadne výdatnej rozpočtovej injekcie. Nemôže to zvládnuť tam, kde sa ani nechyruje o škôlkach a deti prežijú prvé najdôležitejšie roky motkaním sa v stiesnenom príbytku či v blate pred ním.
Návrh novej Stratégie inklúzie, rovnosti a participácie do roku 2030 prináša pre oblasť bývania viaceré dôležité ciele. Ich plnenie budú kontrolovať početné ukazovatele. Niektoré merajú aj to, či sa neposúvame dozadu. Napríklad ukazovateľ počtu osôb, ktoré žijú v subštandardných príbytkoch. Práve on hovorí, že Slovensko kráčalo v uplynulých 30 rokoch aj pospiatky. Nový je aj ukazovateľ počtu detí z chudobných rodín, ktoré prišli v danom roku o bývanie v dôsledku núteného vysťahovania, a to bez poskytnutia náhradného bývania. Tento ukazovateľ prichádza neskoro. Už nám nepovie, koľkým deťom sme spôsobili takúto traumu. Nenapravíme škody, ktoré sa napáchali. Zaostruje však pozornosť a je nádejou, že oberanie detí o základné istoty už nebudeme pokladať za právo obcí.