Traumatizácia pokračuje

09.12.2020 16:00

Uvedomujú si politici, čo vnášajú do našich domovov? Akú toxicitu šíria okolo seba? Po zákernej a stále neobjasnenej vražde mladého novinára a jeho snúbenice prišla traumatizácia spoločnosti kauzou Kočner.

Rovnako neobjasnenou a neukončenou, ale trvajúcou dostatočne dlho na to, aby otrávila spoločenskú atmosféru. Prečo občania museli 24 hodín denne počúvať správy o jednom megalomanskom oligarchovi a jeho esemeskách?

Voľby a ich výsledky nepriniesli žiadne uvoľnenie spoločenského napätia, iba ak chvíľkové zajasanie stúpencov víťaznej koalície. Tá ohlásila očistu zhora. Jej hlavnou agendou sa pod rúškom antikorupčného ťaženia stal súd nad predošlou vládou. Nastúpila politická odveta, ktorá sa podujala na zásadnú inventúru toho, čo sa tu dialo od roku 2006 (zrejme s výnimkou 2-ročného intermezza Radičovej vlády). Z pohľadu terajších „nových revolucionárov“ bol „nový režim“ zbastardený a unesený superskorumpovanými oligarchami a ich ľavicovými politickými agentmi pri moci. Korene tohto zbastardenia našli v pohrobkoch „starého režimu“, ktorý „konečne“ odsúdili ideologickým zákonom. Akoby pravica a jej neoliberálny kapitalizmus zaslúžili len o to pozitívne.

Do toho prišla korona. Nastúpil celospoločenský šok. Ten paradoxne mohol zapôsobiť aj ako dočasná terapia predošlých tráum. „Noví revolucionári“ to vyhodnotili ako „vojnovú situáciu“ a začali manévre pod veliteľom, ktorý všetko prevzal do vlastných rúk.

Jeho velenie ide z extrému do extrému. Najprv letné podcenenie, že už sme „za vodou“, potom jesenný diktát voči všetkým, že to „pokazili“. Stupňovanie napätia príkazmi a zákazmi, hrozbami a blufmi o „vyhranej vojne“ vďaka nevídanej „atómovej zbrani“. Posadnutosť touto zbraňou v podobe plošného testovania je na hranici zdravého rozumu a vyvoláva u občanov novú zmes emocionálnych reakcií od apatie cez zúfalstvo po agresiu. Vláda ako pôvodca týchto reakcií ich buď ignoruje, alebo láme silou.

Vypustila ďalšiu „časovanú bombu“. Traumatizujúce je nielen zatýkanie pracovníkov súdnej moci a čelných predstaviteľov polície, ale, samozrejme, už samo pomyslenie, že ich obvinenia sa ukážu ako pravdivé. K trestnoprávnej zodpovednosti sa pridáva politická zodpovednosť. Obvinenie z politickej nezodpovednosti s podporou médií je určite silnou zbraňou v politickom boji. Ide však o dve rôzne veci, pretože politici nevykonávajú súdnu moc a sudcovia nerobia politiku. Politika má vymedziť právnym inštitúciám ich miesto v štáte a zabezpečiť ich samostatné fungovanie. Komu prospieva masívna medializácia kriminálnych káuz? Ich riešenie je odborná právna záležitosť.

A kto je zvedavý na mocenské svinstvá, s ktorými nemá nič spoločné? Občania sa musia pýtať, ako majú tomuto všetkému čeliť. Kto a prečo ich dennodenne zaťahuje do mocenských bojov, ktoré nezapríčinili, ani ich nemôžu riešiť? Kto a prečo ich traumatizuje, že ani počas najdôležitejších sviatkov v roku tu nebude pokoj na život?

Politika funguje vtedy, keď nechá ľudí žiť ich životy.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#parlamentné voľby 2020 #pandémia koronavírusu #oligarchovia #očista #koalícia
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku