Predpokladajme, že európske krajiny vakcináciu zvládnu. Niektoré obmedzenia pravdepodobne ostanú (cestovanie ľudí bez očkovania), no väčšina sa v priebehu roka uvoľní. Ekonomiku to rýchlo nakopne. V 2022 by sa mohla vrátiť na predkrízovú úroveň.
Čo však, ak bude vývoj sledovať menej optimistický scenár? Pomôžme si krízovým modelom ECB. Snaha o „ozdravenie verejných financií“ (motivovaná politicky, alebo fiškálnymi pravidlami) by mohla vlády prinútiť prirýchlo ukončiť podporu udržania pracovných miest či firiem. Výsledkom bude rast nezamestnanosti a pomalé oživenie ekonomiky – v niektorých krajinách by to mohlo byť pokračovanie recesie.
Banky, ktoré boli v horšej kondícii už pred nástupom pandémie, zasiahne narastajúca vlna zlyhaných úverov. Tie najproblémovejšie stratia prístup k finančným trhom. To obmedzí ich schopnosť poskytovať úvery (ďalší úder pre reálnu ekonomiku) a môže vyvolať bankovú krízu. A keďže o dobudovaní bankovej únie v eurozóne po ôsmich rokoch stále len diskutujeme, nestabilita sa prenesie aj na štáty. V čase, keď budú ťažko hľadať peniaze na záchranu bánk.
Ochranu pred takýmto scenárom predstavujú dve veci. Prvou je masívne nalievanie verejných peňazí do ekonomík. V roku 2020 to bolo najmä z národných rozpočtov. V nasledujúcom by sa mala zvýšiť pomoc z EÚ. Má to dva problémy. Ak spočítame možné financovanie z európskeho programu na podporu zamestnanosti SURE s pôžičkami a grantmi z nového nástroja obnovy, v rokoch 2021 – 26 dokážu poskytnúť 150 miliárd eur. Podobná suma by mohla prísť zo štandardného európskeho rozpočtu. No len v roku 2020 si krajiny eurozóny požičali 1 bilión eur, niekoľkokrát vyššiu sumu.
Druhým problémom je, že SURE aj programy z nástroja obnovy sú financované z pôžičiek, rovnako ako národná podpora. Takáto forma financovania má niektoré výhody a v tejto situácii bola asi jediným riešením. No jej dostupnosť závisí od ochoty trhov poskytovať úvery.
Tá je zatiaľ vysoká. Keď na jeseň vydala Komisia cenné papiere na financovanie SURE, dopyt prekročil ponuku trinásťkrát. EÚ si dokázala na trhoch požičať za negatívny úrok. Za mimoriadne nízky úrok si dnes dokážu požičať aj krajiny, ktorých verejné financie majú zjavný problém (Taliansko, Grécko). Dôvodom však nie je dôvera v grécku alebo taliansku ekonomiku, ale intervencie ECB. Jej nedávne rozhodnutie o navýšení programu nákupu dlhopisov o ďalších 500 miliárd eur a jeho predĺžení do jari 2022 je preto rovnako dôležitou správou, ako minulotýždňové schválenie programu obnovy a európskeho rozpočtu.
Ochota ECB pôsobiť ako veriteľ poslednej inštancie je druhou – v istom zmysle dôležitejšou – poistkou pred katastro