Dobre odložené peniaze

28.12.2020 16:00

Koronavírus výrazne obmedzil platby v hotovosti. Mnohé obchody majú problém vydať zákazníkovi späť, keď platí stoeurovou bankovkou. Napriek pandémii dnes často platia hotovosťou živnostníci pôsobiaci v sektoroch nepostihnutými karanténnymi opatreniami.

Tí majú tržby od zákazníkov a nechcú ich vkladať na účty v bankách. Možno ani nie z dôvodu ich legálnosti, ako skôr z dôvodu poplatkov, ktoré si banky za osobnú návštevu pobočky od klienta vyinkasujú.

Zvyšovanie peňazí držaných obyvateľstvom v hotovosti pritom nekorešponduje so znižovaním podielu hotovostných tržieb v maloobchode a službách. Pred dvoma dekádami mohol dostať klient na úrokoch sporiaceho účtu bez výpovednej lehoty 5 % ročne a zamestnanec banky až 13 % ročne. Dnes sú úroky na peniaze bez viazanosti už nulové. Z tohto pohľadu je jedno, či ich má klient v banke, alebo odložené doma. Navyše, ak chce klient v prípade potreby vybrať viac, ako predstavuje s bankou dohodnutý limit pre platby alebo prevody, k peniazom cez výber v hotovosti sa často dostane až po zaplatení bankového poplatku. Banky už dnes nechcú otvárať klientom ani vkladné knižky, kde historicky vždy boli výbery a vklady v hotovosti bezplatné. Ani to už veľakrát neplatí. V rámci digitalizácie postupne ponúkajú klientom on-line služby a rušia z úsporných dôvodov mnohé pobočky a expozitúry. Dobre uschovaná hotovostná rezerva dnes v porovnaní s nedávnou minulosťou zaberie viac miesta ako kedysi. Dvesto- a päťstoeurové bankovky sa síce bez problémov prijímajú ako vklad, ale v hotovosti sa vyplácajú čoraz zriedkavejšie. Množstvo takýchto peňazí koluje v krajinách, ktoré nie sú členmi eurozóny. Ide najmä o Ukrajinu, Rusko a krajiny bývalej Juhoslávie.

Rast hotovosti, ktorá sa nevracia do bánk, ale končí uschovaná v domácnostiach a trezoroch firiem, desí finančných expertov, pretože hotovosť nie je pod kontrolou centrálnych bánk ani úradov. Anonymita ich používania zo strany súkromných osôb nemusí byť v súlade s tým, čo určuje zákon. Obmedzenia platieb v hotovosti môžu byť pod úradným drobnohľadom iba vo firmách, ale nie medzi súkromnými osobami. Zásoby hotovosti vo veľkých nominálnych hodnotách a zlata v tehličkách a minciach, ktoré nepodliehajú DPH, sú vďačným objektom zhromažďovania majetku z nelegálnych príjmov. Tých, čo ich vlastnia, môžeme rozdeliť na opatrných a neopatrných. Tí prezieravejší si bankové sejfy prenajímajú v rakúskych, prípadne vo švajčiarskych bankách.

V Českej republike objem hotovosti, ktorá sa nepoužíva na platby, stúpol za jeden rok v prepočte o viac ako 2,5 miliardy eur. V Spojenom kráľovstve umŕtvená hotovosť s anonymnými vlastníkmi predstavuje viac ako 50 miliárd libier. Tamojší poslanci sa pokúšali nájsť spôsob, ako odhaliť, kde a kto ich vlastní, za pomoci Britskej centrálnej banky (BoE). K žiadnym záverom pritom nedošli.

Na ružiach ustlané nemajú ani tí, čo uprednostňujú nákupy v e-shopoch platobnými kartami. Banky v EÚ od 1. januára 2021 totiž po novom požadujú dvojnásobnú verifikáciu totožnosti klienta, keď už nebude stačiť číselný kód zaslaný klientom SMS správou na mobil. Kúpa nového telefónu bude na programe dňa najmä u tých seniorov, ktorí sa doteraz s tými tlačidlovými nerozlúčili.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#úroky #platobné karty #hotovosť #bezhotovostné platby #banky #bankové poplatky
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku