Na rozdiel od predchádzajúcich období budú nasledujúce roky poznačené tlmením rastu miezd a platov. Pravdepodobne aj zvyšovaním väčšiny daní, ktoré štát potrebuje na financovanie štátnej a verejnej správy a splácanie dlhov. Tie v roku 2020 razantne vzrástli nielen v absolútnej hodnote, ale aj v pomere k výkonu ekonomiky (HDP). Uzatváranie ekonomík sa podpísalo pod dvojnásobne vyšší pokles HDP ako v čase finančnej krízy v rokoch 2010 a 2011. Vtedy však ešte dlh štátu bol na úrovni 23 mld. eur, pričom na konci roka 2023 podľa odhadov ministerstva financií môže dosiahnuť až 72,7 mld. eur. Zadlžovanie krajiny ovplyvní aj slabý rast príjmov a nedostatočná ziskovosť firiem spolu s enormnými výdavkami na vojenskú techniku. Ministerstvo financií odhaduje, že Slovensko sa v budúcich troch rokoch každoročne zadlží o 5 až 7 mld. eur.
Naša krajina nebola schopná splácať dlhy inak, ako vydaním nových dlhopisov. Staré dlhy tak splácame novými dlhmi a vždy si ešte pár miliárd eur k tomu požičiame na novú sekeru vo verejných financiách. Celý systém života na dlh u nás, ale aj v iných ekonomikách funguje bez problémov dovtedy, kým existuje dôvera investorov. Hlavným z nich je Európska centrálna banka, ktorá nám dokonca požičiava peniaze za záporný úrok. Časť dlhopisov končí v investíciách penzijných fondov a životných poisťovní. To znamená, že títo veritelia sa výraznou mierou podieľajú na tom, aby sme mohli pokračovať v míňaní peňazí, ktoré nedokážeme na pokrytie výdavkov štátu vybrať prostredníctvom daní. Dnes nám aj ostatným krajinám pomáha masívne nakupovanie štátmi vydávaných cenných papierov centrálnymi bankami. Tie sa spoliehajú na to, že štáty dokážu v budúcnosti splatiť dlhopisy vtedy, keď im k tomu pomôžu vo forme inflácie. Jej naštartovanie však predstavuje menovú rozbušku, ktorá sa môže ľahko vymknúť kontrole na úkor všetkých, čo verili peniazom ako uchovávateľom hodnôt.
Predpokladaná vlna bankrotov firiem z dôvodu pandémie zostrihá výnosy v realitách. Tam v posledných rokoch ľudia začali presúvať čoraz viac voľných peňazí, ktoré im nedokázali ochrániť pred infláciou banky v tradičných sporiacich produktoch. Najviac bankrotov preto možno očakávať minimálne v tomto roku u podnikateľov v preprave osôb, hotelierstve a gastronómii. Čierny Peter tak zostane v rukách menších hráčov, ktorí podnikali bez väčších rezerv a zväčša na dlh, alebo dlhopisových investorov krachujúcich firiem.
Naopak víťazmi obdobia neistoty a paniky sú tí, čo nakúpili investičné striebro, ktoré zdraželo medziročne o viac ako o polovicu, alebo akcií spoločností podnikajúcich v sektoroch, kde kríza zvýšila tržby a dopyt po tovaroch a službách. Menová vakcína v podobe vysokej inflácie alebo veľkého zvyšovania daní bude bolieť viac ako zaočkovanie proti COVID-19.