To by sa na Slovensku stať nemohlo. Aj v Česku ale ide iba o symbolické gesto, veď vláda sa netají, že armáde peniaze vráti. Zatiaľ to ale s výhovorkou na chorobu ministra obrany nespravila. Môže sa tak chvíľu akademicky debatovať, či by armáde nestačilo 75 miliárd, ktoré jej na tento rok zostali.
Ide o armádu, od ktorej sa s ohľadom na pofidérnu doktrínu o kolektívnej bezpečnosti nepredpokladá, že by nás mala brániť. Držíme ju preto, aby výrobcovia vojenskej techniky mali komu predávať, respektíve aby spojenci mali komu predať zastaranú techniku, ktorú túžia nahradiť novými hračkami od výrobcov vojenskej techniky.
Ak už máme armádu, ktorú nepotrebujeme na obranu, ale nevieme ju zrušiť, je rozumné pre ňu nájsť náhradné zamestnanie. Na rozdiel od neužitočných tankistov, delostrelcov či výsadkárov,sa môžu hodiť ženisti či vojenskí lekári. Peňazí pre armádu by bola menšia škoda, keby sa investovali do budovania krízovej infraštruktúry a do obnovy civilnej obrany. V tomto sektore totiž nejde jednoducho o „koľko“, ale „na čo“.
Všeobecne platí, že zbrojením v záujme bezpečnosti je svet čoraz nebezpečnejší. A lepšie ako byť v nebezpečnom svete zle vyzbrojený a byť preto ideálny terč je múdrejšia neutralita. Predovšetkým psychologicky: neutrálny štát nie je pre ostatných hrozbou. Neutrálne štáty nezvyknú vyhľadávať konflikty. Správajú sa korektne, priateľsky, nemajú potrebu nikoho provokovať. Preto bývajú rešpektované a obľúbené.
Štáty strednej a východnej Európy prepásli historickú príležitosť na neutralitu po rozpade Varšavskej zmluvy. Šlo o ten typ fatálnej geopolitickej chyby, ktorú nemožno napraviť. Za politickú reprezentáciu, ktorá pred nezávislosťou dala prednosť inej závislosti, navyše dodnes nemáme alternatívu. Neutralitu majú v programe iba marginálne politické strany bez účasti na moci. Pre neutralitu chýba aj nutný väčšinový konsenzus, ktorý nemal ako vzniknúť, pretože je to téma, ktorá bola v mediálnom mainstreame tabu.
S minulosťou nič nespravíme, ale budúcnosť je otvorená. Vďaka globálnemu pandemickému kolapsu je navyše budúcnosť otvorenejšia ako kedykoľvek predtým. Najlepšie to paradoxne vidno na zatvorených hraniciach, rušených leteckých linkách a marginalizácii nadnárodných politických štruktúr. Tie fungujú len za dobrého počasia, v kalamite zavadzajú, zdržujú, škodia. Pandémia ukázala, že riešenie našich problémov nemôžeme „outsourcovať“ do Bruselu či do Štrasburgu, ale musíme sa s nimi popasovať sami. Tu a teraz.
Je škoda, že v kritickej situácii disponujeme nekompetentnou politickou reprezentáciou. Ale po desaťročiach, keď sa o nás nerozhodovalo u nás, sa to dalo čakať. Buďme radi za šancu na zmenu. Z viacerých dôvodov by bolo šikovné začať vyhlásením neutrality. Svoju armádu budeme potrebovať pre seba.