Penzie v tieni pandémie

Pandémia so sebou prináša obete na životoch a štatisticky skracuje strednú dĺžku života. Pritom predlžovanie veku, keď vzniká nárok na starobný dôchodok, závisí práve od tohto ukazovateľa. Veľký počet úmrtí na COVID-19 bude mať preto vplyv na pribrzdenie zvyšovania veku, keď bez krátenia vypočítanej penzie bude môcť poistenec odísť do dôchodku. Doteraz sa predpokladalo, že penzijný vek sa bude zvyšovať každoročne o dva mesiace, čo po novom však už bude menej.

08.02.2021 16:00
1

Pandémia ovplyvní aj výšku vypočítaných dôchodkov zo Sociálnej poisťovne. Bude sa týkať tých, čo prídu o prácu alebo iba zarobia menej ako predtým, keď si nebudú môcť privyrobiť na dohody, alebo im firma nevyplatí obvyklé odmeny. Vyplatené odmeny, rôzne príplatky za prácu alebo brigády na dohodu sa od roku 2013 započítavajú do celkových príjmov na účely výpočtu penzie. Pandémia znižuje aj tok peňazí, ktorý smeruje na účty sporiteľov v dôchodkových správcovských spoločnostiach (DSS) v rámci druhého piliera. Tí, čo pri voľbe investičnej stratégie preferovali väčšie riziko, sa v súčasnosti tešia rastu na akciových trhoch.

Problémom je, že väčšina našich penzijných fondov nedokáže svojím manažovaním portfólia držať s akciovými indexmi krok. Dnešná eufória na akciových trhoch už trvá príliš dlho a prasknutie bubliny bude možno pripomínať osudný rok 2009. Vtedy v dôsledku globálnej finančnej krízy akcie na pätnásť mesiacov výrazne klesli. Neoplatí sa ani príliš spoliehať na priemerovanie nákupných cien investovaného kapitálu odloženého na starobu. Pri postupnom investovaní do akcií pri dlhotrvajúcej akciovej kríze to nie je dostatočný liek na riziko nasporeného kapitálu a z neho zakúpenej doživotnej renty.

Penzijné fondy sa nerady chvália svojimi investičnými prešľapmi predstavujúcimi hazard na úkor klientov. V roku 2012 išlo o peniaze sporiteľov jednej DSS, ktoré boli znehodnotené v gréckych dlhopisoch. Všetky finančné spoločnosti nedávajú pri investíciách všetky vajíčka do jedného košíka, ale zároveň klientom diskrétne zamlčujú, o koľko sporitelia prišli zlými rozhodnutiami správcov majetku.

Čerstvým príkladom sú toxické dlhopisy a zmenky investičného dravca ARCA. Najväčší balík utopených peňazí v ARCA, pokiaľ ide o kolektívne investovanie, zaznamenal fond jednej z najväčších slovenských bánk ovládanej zahraničnými vlastníkmi, ako aj jedna významná poisťovňa. Verejnosť by určite ocenila ich priznanie, o koľko peňazí išlo a prečo si dlhodobo stratové podnikanie finančného žraloka analytici banky a poisťovne nevšimli. Finančné suchoty ARCA by pravdepodobne prišli aj bez pandémie, keďže viaceré developerské projekty vykazovali každoročné prevádzkové straty v situácii, keď táto spoločnosť platila klientom 6– až 8-percentné úroky.

Nehovoriac o vysokých províziách pre dílerov, ktorí investorov na rizikovú kúpu cenných papierov nahovorili. ARCA však klientov lovila aj v Česku. Tamojšie médiá jej insolventnosť nazvali najväčším investičným fiaskom českého kapitalizmu 21. storočia. Za jej najväčšie obete označili katolícku cirkev a správcov bytových domov, ktorí tam mali uložené stovky miliónov korún.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
1 debata chyba
Viac na túto tému: #Sociálna poisťovňa #penzijné fondy #pandémia koronavírusu #DSS #dôchodky #Arca Capital