Svetová obchodná organizácia je dnes prakticky nefunkčná. Napriek globalizovanej ekonomike dnes veľké hospodárske bloky hľadajú skôr spôsoby, ako sa pred vplyvmi zvonka chrániť, než ako sa im otvárať.
Oslabovanie multilaterálnych inštitúcií a medzinárodných pravidiel sa, samozrejme, netýka len ekonomiky, rovnakým vývojom prechádza aj globálna politika. No zatiaľ čo v aréne medzinárodnej politiky je Európska únia stále trpaslíkom, v ekonomike boxuje vo vyššej lige. Napriek rastu nových ekonomických centier patrí medzi silných hráčov. Narážame však na dilemu: chceme v zápolení hospodárskych veľmocí presadzovať svoje ekonomické záujmy alebo hodnoty?
V súčasnosti rieši únia dva takéto problémy. Prehlbovanie ekonomických vzťahov s Pekingom patrilo medzi priority nemeckého predsedníctva v Rade EÚ. Skomplikovanie európsko-čínskych vzťahov zabrzdilo ambicióznejšie plány, napriek tomu presadil Berlín podpis dohody o ochrane investícií. Európskym záujmom je väčšie otvorenie čínskeho trhu európskym firmám (k tomu sa pridružujú aj veľmi konkrétne záujmy – hovorí sa o vstupe Deutsche Telekom na čínsky mobilný trh). Je to relevantný argument. Čínsky kapitál v poslednom čase expanduje v zahraničí, využíva liberálny režim, Čína si však svoj trh chráni.
Problémom však je, že rozvoj ekonomických vzťahov s Čínou naráža na snahu presadzovať hodnoty, ku ktorým sa EÚ hlási. Čínsky režim aktívne potláča ľudské práva. Napriek záväzkom obmedzuje zvyšky demokratického režimu v Hongkongu. Samostatnou kapitolou je jeho správanie sa k Ujgurom, vrátane rizika, že niektoré tovary dovážané do Európy sú produkované v táboroch nútenej práce, do ktorých ich čínsky režim zatvára.
Druhým problémom je pripravovaná obchodná dohoda medzi EÚ a združením Mercosur. Dohoda je prakticky pripravená. Naráža však na kritiku niektorých vlád. Jedným dôvodom je vplyv na európskych poľnohospodárov, druhým, a dôležitejším, sú opäť hodnotové otázky. Zdá sa, že obchodná dohoda neposkytuje dostatočné záruky, že budú členovia Mercosur rešpektovať medzinárodné záväzky v sociálnej a environmentálnej oblasti.
Podobný rozpor sa, samozrejme, týka aj iných partnerov. Ruska, Turecka, krajín v Perzskom zálive… Všade tam si bude musieť únia klásť otázku, či rozvoj hospodárskych vzťahov v skutočnosti neposilňuje autokratické režimy, porušujúce princípy, ku ktorým sa hlásime.
Neexistuje jednoduchá odpoveď. Európa si nemôže dovoliť ekonomicky sa izolovať. Okrem iného by to znamenalo stratu vplyvu, vyprázdnený ekonomický priestor by zaujal niekto iný. Opačný extrém, jednostranné presadzovanie ekonomických záujmov, však tiež nie je funkčný. EÚ by tak pomáhala vytvárať medzinárodný režim, v ktorom by bolo zachovanie jej vlastných hodnôt – liberálnej demokracie, rešpektu voči ľudským právam, environmentálna udržateľnosť, sociálna férovosť – extrémne náročné.