Optimistická predpoveď

Od polovice marca by už u nás podľa predpovedí nemalo v noci mrznúť. Má to logiku, blíži sa dvadsiaty marec, prvý jarný deň. Rozmýšľam, čo ešte možno spraviť v zime, na čo už na jar nebude čas. Pretože čím dlhšie sa drží zima, tým rýchlejšie sa potom, zo dňa na deň, krajina preklopí zo sivého do zeleného módu. Už to poznáme. V neistom svete sú prírodné zákonitosti inštanciou, na ktorú je spoľahnutie.

11.03.2021 16:00
debata (2)

Jar je každoročne „skúškou bojom“. Čo prežilo a čo zahubil mráz, poznáme až s oteplením. Jarné slnko je ten hostinský, bez ktorého sa nehodí účtovať. Pritom sa ale vždy ukáže, že príroda je mocná a straty na vegetácii bývajú napriek našim obavám minimálne. A už dnes vidím, že v jazierku pod ľadom nepravdepodobne premiérovo prežilo zimu niekoľko drobných karasov.

Mienim si užiť nadchádzajúcu jar radostne. Tešiť sa z nej, akoby mala byť posledná. Nemienim sa zapojiť do žiadnej z nenávistných kampaní, ktoré v dobrom úmysle organizujú stúpenci či odporcovia toho či onoho. Fanaticky vedené spory, v ktorých si škriepiaci sa nevedia prísť na meno, pasujú k zime. Akoby chlad, ktorý nás sprevádza práve končiacim sa ročným obdobím, korešpondoval s chladom v ľudskej komunikácii, chladil ľudské srdce.

Tohtoročná zimná nevraživosť sa vyhovárala na covid, ale epidémia neospravedlňuje všetky tie osobné útoky a hrubé invektívy, ktorými sa vzájomne častujú politici, ktorými politikov častujú novinári, ktorými politici častujú novinárov a novinári sa urážajú medzi sebou. Verejný priestor je kontaminovaný všeobecnou agresivitou. Vytratila sa z neho slušnosť, ale aj súdnosť a rozum. Táto zima bola temná. Bola to zima grobianov, ktorí pre druhých nenašli ľudské slovo.

Rozšírila sa tu zlosť z bezmocnosti. Vo vlnách čoraz nákazlivejších. Zlosť, čo mutuje, zachvacuje starých i mladých, zlosť, na ktorú si človek nevytvorí protilátky, pretože vakcína je totožná s chorobou. Tvári sa to ako spravodlivý hnev, ako hrubá záplata na hrubé vrece, ako oprávnená kritika očividných chýb a neprávostí, ako hľadanie cesty z pekla. Zväčša je to však iba maska, za ktorú sa skrýva túžba ublížiť, zraniť, poškodiť či zosmiešniť vytypovaného vinníka všetkej tej zimy navôkol a zimy v nás.

Platí staré homo homini lupus. To, že sa človek stáva človeku vlkom, ale nie je dôsledkom zimy. Je to jej príčinou. Byť vlkom medzi vlkmi ničomu neprospieva, nič nezlepší, nikomu nepomôže. Hryzieme sa tu zbytočne. Nie je v tom žiadne hrdinstvo, žiadna zásluha, žiaden benefit. Iba to bolí. Každé zlé slovo, ktorým človek ubližuje druhému, ublíži i jemu. Zlým slovom sa otrávi svet, za ktorý nie je náhrada, v ktorom nám treba žiť.

Toto je jarná úvaha. Úvaha o tom, že je čas nechať zimu zime, otočiť sa jej chrbtom, inšpirovať sa prírodou, prepnúť hlavu zo sivého do zeleného módu. (Zeleného jarne, nie politicky, samozrejme.) Aby sa splnila optimistická predpoveď, žiada si to našu optimistickú odpoveď. Jar má tohto roku obrovský potenciál. Sme po hnusnej zime takí zlostní, že odhodiť batoh nevraživosti by nám mimoriadne dobre padlo!

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #politici #JAR #koalícia #zima #novinári #zlosť #Covid-19
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy