Zlato a striebro s prichádzajúcou jarou v rukách investorov postupne začínajú krvácať. Cena jednej unce čistého zlata (31,1 gramu) klesla od leta 2020 o 300 eur. Mincová unca zlata sa tak dnes dá kúpiť za 1450 eur. Dôveryhodné analýzy pritom predpokladajú, že cena zlata klesne do jesene 2021 až na 1 280 eur.
Striebro dlhé obdobie bolo spiacou popoluškou a jeho cena bola ešte v marci 2020 na dlhodobých minimách uplynulej dekády. Jeho cena bola totiž len na úrovni 15,50 dolára za uncu, čo bolo o polovicu menej ako v roku 2013. V roku 2020 sa striebro stalo investičným hitom roka a vzbudilo enormný záujem špekulantov a hedžových fondov, ktoré na prudký rast ceny uzatvárali stávky a obchody s tzv. pákovým efektom. Do hry vstúpili aj obchodníci na burze napojení na skupinu WallStreetBets nahuckaní na sociálnej sieti Reddit. Drobní investori nekupovali priamo striebro, ale akcie fondu iShares Silver Trust. Do striebra vložili skoro miliardu dolárov s predpokladom, že expanzia ceny striebra prinúti banky a fondy, aby striebro aj fyzicky dodali do svojich trezorov. To malo vyvolať ďalšie zdraženie tohto kovu a straty veľkým hráčom, ktorí stavili na pokles jeho ceny. Strieborná bublina však začína praskať podobne, ako to bolo aj v roku 1980.
Dejiny nafukovania bublín a ich praskania sa v trhových ekonomikách opakujú bez ohľadu na dobu. Strieborný ošiaľ čiastočne tlmí zaťaženie investičného striebra v podobe tehličiek a mincí daňou z pridanej hodnoty (DPH). Zlato sa vo svete predáva s DPH vo výške 0 %, lebo je považované za devízy a súčasť rezerv centrálnych bánk. Striebro ako priemyselný kov od DPH nikde oslobodené nie je. Samozrejme, s výnimkou daňových rajov. Možno práve preto veľká časť súkromných ponúk na predaj striebra v internetových predajoch má úradné punce z krajín, kde sa DPH nevyberá.
Cenám drahých kovov neprospieva ani zvyšovanie úrokov. Najmä kvôli tomu, že kovy sú mŕtvym kapitálom, či skôr peniazmi pre neveriacich. Drahé kovy stratia na atraktivite možno rovnako ako predražené nehnuteľnosti. V Grécku napríklad po roku 2012 klesli ceny domov a bytov v čase krízy viac ako o štvrtinu. A to nielen z dôvodu poklesu príjmov a penzií obyvateľstva, ale najmä vďaka výraznému zvýšeniu daní z nehnuteľností, vrátane zavedenia bazénovej dane. Práve preto sa v Grécku rozšíril vtip: „Keď chcete potrestať svoje deti, darujte im nehnuteľnosť.“ Každá nehnuteľnosť je zaťažená tromi druhmi dane z nehnuteľnosti na lokálnej aj celoštátnej úrovni. Jedna z takýchto daní sa dokonca vyberá mesačne spolu s platbami za elektrinu, aby jej výška bola pre vlastníkov prijateľnejšia.