V programovom vyhlásení vlády z roku 2020 sa však hovorí o znižovaní daní podnikateľom. To v súčasnosti nie je na programe dňa ani v jednej vyspelej ekonomike. Stačí sa pozrieť na plány prezidenta USA Joea Bidena, ktorý avizoval zvýšenie firemnej dane z 21 % na 28 %. Dôležitejší ako samotné percento dane zo zisku firiem je však základ, z ktorého sa počíta. Slovensko má sadzbu firemnej dane vo výške 21 %, čo je mierne pod priemerom EÚ. K tomu však treba zohľadniť skutočnosť, že výplata dividend zo zdanených ziskov je u nás jedna z najnižších v Európe.
Ruka v ruke s avizovaným zavedením minimálnej sadzby globálnej firemnej dane by bolo potrebné rovnako nastaviť aj účtovné odpisy firemného majetku, o čom však nikto zatiaľ nehovorí. Ak budú štáty zoskupenia G20 zoskupujúce najväčšie ekonomiky sveta nútené pod tlakom USA zaviesť minimálnu sadzbu dane pre firmy na úrovni 28 %, dotkne sa to tých štátov, ktoré profitujú z nízkych daňových sadzieb a lákajú k sebe medzinárodne pôsobiace firmy z celého sveta. Členom G20 je napríklad celá EÚ a samostatne aj Nemecko, Francúzsko či Argentína, Čína, Rusko a ďalšie.
Vďaka tomu je Slovensko medzinárodným lídrom v legalizácii príjmov z trestnej činnosti, pretože žiadnym spôsobom nekontroluje majetkové pomery tých, ktorí sú darcami a obdarovanými uvedenými v darovacích zmluvách. Tie sú často fiktívne a slúžia ako alibi pre pranie peňazí z čiernej a zo sivej ekonomiky.
Možno očakávať, že zavedenie globálnej jednotnej dane odstráni vo svete daňový damping. V EÚ sa to týka napríklad Írska, Maďarska a Bulharska, kde sú sadzby firemnej dane v porovnaní s navrhovanými 28 percentami priemerne o polovicu nižšie. Veľké spoločnosti zneužívajú pri zdaňovaní svojich príjmov možnosť skupinového zdanenia v krajine sídla spoločnosti. Pripravované zmeny by ich mali donútiť platiť dane v krajine svojho pôsobenia. Daňová revolúcia sa má rozšíriť aj o oblasť digitálnej dane a možno aj o dane z finančných transakcií. Ani to však nebude stačiť na to, aby sa jednotlivým štátom ozdravili verejné financie. Každá krajina preto hľadá vnútorné rezervy, od koho viac vybrať.
Na Slovensku ľudia a čiastočne aj firmy by mali viac zaplatiť na dani z nehnuteľností. Avizované zvýšenie daní pritom nerieši enormný deficit štátneho rozpočtu. Sme jednou z mála krajín EÚ, ktorá nevyberá žiadnu daň z darovania majetku ani daň z prevodu nehnuteľností. V Nemecku sa pritom od 1. júla nevyhnú daniam ani prevody nehnuteľností, ktoré sú súčasťou firemného majetku. Doteraz bolo zvykom, že nový vlastník kúpil celú firmu, ktorá nehnuteľnosť vlastnila, čím sa vyhol daňovej povinnosti. Po novom to už nebude možné.
Naša daňová anomália v podobe nulovej dane z darovania zavedená do praxe kedysi Ivanom Miklošom prináša permanentne svoje trpké plody na úkor verejných financií. Vďaka tomu je Slovensko medzinárodným lídrom v legalizácii príjmov z trestnej činnosti, pretože žiadnym spôsobom nekontroluje majetkové pomery tých, ktorí sú darcami a obdarovanými uvedenými v darovacích zmluvách. Tie sú často fiktívne a slúžia ako alibi pre pranie peňazí z čiernej a zo sivej ekonomiky.