Strašiak rastu cien

Otváranie ekonomík po klesajúcej vlne pandémie otvára väčší priestor pre diskusie o budúcom vývoji inflácie. Priemerný verejný dlh štátov EÚ sa dostal na takú úroveň, akoby sa práve skončila druhá svetová vojna. Stupňovanie obáv o stabilitu mien sa netýka len krajín eurozóny, ale všetkých štátov s vysokými deficitmi verejných financií.

26.04.2021 16:00
5

Krajiny eurozóny od začiatku pandémie vysoko prekračujú maastrichtské kritériá, podľa ktorých je nebezpečná hranica dlhu už na úrovni 60 % výkonu ekonomiky (HDP). Prakticky všetky štáty používajúce euro majú dlh vyšší ako 60 % HDP. S výnimkou Estónska a Luxemburska. Z ostatných štátov EÚ má nízky dlh ešte Bulharsko.

Podľa najnovších odhadov Medzinárodného menového fondu (MMF) v roku 2021 dvojciferná inflácia v posudzovaných krajinách hrozí iba v Turecku – 12 %. Na druhom mieste rebríčka bude pravdepodobne Bielorusko – 5,1 % , nasleduje Maďarsko – 3,40 %, Nórsko – 3,30 %, Rusko – 3,20 % a Česko – 2,40 %. Vzhľadom na výšku úročenia vkladov obyvateľstva v týchto krajinách tak peniaze po odpočte inflácie dokážu zhodnotiť iba sporitelia v Rusku. Samozrejme, len v prípade, ak nejaké úspory vôbec majú. Podobne ako na Balkáne totiž ľudia s historicky negatívnymi skúsenosťami a so stratami spôsobenými infláciou v 90. rokoch radšej dôverujú euru a doláru.

Na Slovensku by inflácia mala oscilovať tento rok na úrovni 1,50 %. To je mierne nad priemerom krajín eurozóny. Najnižšiu infláciu MMF prekvapujúco predpokladá v eurozóne v Grécku – 0,70 %.

Inflácia pre svoj rast potrebuje nielen veľký objem peňazí v obehu, obvykle spôsobený enormnými deficitmi štátnych rozpočtov, ale aj zvyšovanie rýchlosti peňazí v obehu. Tá je zatiaľ nízka a príliš sa nezmení ani otvorením obchodov po zmiernení pandémie. Vyššia ako priemerná inflácia však začína postupne vyskakovať pri cenách stavebných prác a materiálov. To však nie je žiadnym prekvapením, pretože firmy sa vyššiemu dopytu rýchlo prispôsobia aspoň päťpercentnou zmenou svojich cenníkov smerom nahor.

Podľa štatistických údajov si Slovensko dokáže od investorov vydávaním štátnych dlhopisov požičiavať peniaze veľmi lacno. V aprílovej emisii štátnych dlhopisov so splatnosťou 15 rokov si dokázalo požičať peniaze za 0,435 % ročne. Pri splatnostiach do 6 – 8 rokov nám dokonca veritelia požičiavajú za úrok tesne pod nulou.

Enormný objem peňazí obyvateľstvo necháva ležať na účtoch bez akéhokoľvek úročenia v očakávaní, že tieto investuje. Otázne je, či ešte existujú aktíva, ktoré by neboli nafúknuté. V rokoch 2011 – 2020 sa u nás priemerné hrubé platy a mzdy zvýšili o 44 %, z úrovne 786 eur na 1 133 eur. Dve tretiny zamestnancov však takýto príjem ani zďaleka nemajú a značnú časť svojich príjmov minú na stravu, ubytovanie a zdravotnú starostlivosť.

Zaujímavé bude sledovať, ako sa v budúcich rokoch budú zvyšovať dane z nehnuteľností. Ak by sme nabehli na grécky scenár v podobe drastických daní z nehnuteľností, treba počítať aj s dvojciferným poklesom cien bytov a domov. Hľadanie riešení zvládnutia dlhov formou rozpočtovej zodpovednosti a únosnej miery deficitu bude po skončení pandémie obzvlášť náročné.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
5 debata chyba
Viac na túto tému: #slovenská ekonomika #mzdy #inflácia #HDP #eurozóna