Vízia skvelej budúcnosti a optimistických nádejí pre Slovensko má, bohužiaľ, aj odvrátenú stranu. Tú nechtiac nedávno prezentoval minister financií Igor Matovič pri predstavovaní daňovo-odvodovej reformy s označením Veľký tresk.
Slovensko reálne v budúcich rokoch namiesto skvelých zajtrajškov podfarbenej vízie namaľovanej perspektívy krajiny čaká skôr krv a pot. Štyridsaťpercentné daňovo-odvodové zaťaženie avizované ministrom financií by sa v štandardne fungujúcej ekonomike ani nemalo dostať na prerokovanie do parlamentu. Najmä preto, že v praxi by sa mohlo stať hnacím motorom čiernej a sivej ekonomiky a vedecko-praktického potvrdenia tzv. Lafferovej krivky. Tá porovnáva daňové sadzby s ochotou daňovníkov platiť dane a definuje, od ktorej úrovne sa títo vyhýbajú povinnosti platiť daň.
Pokiaľ chcel kedysi Robert Fico naivne zaviesť daň z luxusných hodiniek , dnes je na programe dňa pritiahnutie oprát najmä živnostníkom, umelcom, autorom kníh, novinárom a prenajímateľom nehnuteľností. Ich daňovo-odvodové zaťaženie by chcel Matovič poriadne zvýšiť. U nás však dominuje platba na ruku. Aspoň pokiaľ ide o služby a práce vykonávané remeselníkmi v domácnostiach alebo pre jednotlivcov.
V Rakúsku a Nemecku si bežní zamestnanci aj seniori môžu služby remeselníkov do určitej výšky ročného limitu odpočítať zo základu dane v ročnom zúčtovaní príjmov. Na Slovensku takáto možnosť vôbec nie je. Z dôchodkov naši seniori ani žiadne dane a odvody na rozdiel od uvedených krajín vôbec neplatia. Motivácia žiadať doklad o zaplatení prác od remeselníka znamená počítať s vyššou fakturovanou sumou ako v prípade platby na ruku bez dokladu.
V Nemecku si veľa seniorov platby za pomoc v domácnosti vo forme upratovania, odpratávania snehu a výkon drobných remeselných prác odpočítava zo základu pre výpočet dane. Presný výpočet položiek, ktoré si tamojší senior môže odpočítať z daňového základu, by sa do tohto článku ani nevmestil.
Slovensko v daňovo-odvodovej reforme v rámci krajín EÚ tápa dlhé roky ako slon v porceláne. Namiesto hľadania zmysluplných riešení na odstránenie anomálií dáva priestor politickým šarlatánom, ktorí chcú za každú cenu praktizovať neoliberálnu doktrínu nízkych daní a odvodov pre úzku vysokopríjmovú vrstvu obyvateľstva a vysoké daňovo-odvodové zaťaženie ľudí s priemerným a mierne nadpriemerným príjmom.
Vysokopríjmoví jednotlivci budú totiž platiť po prekročení vymeriavacích základov (stropov pre platenie odvodov) už iba jednotnú daň z príjmov. Štát im tak vytvorí priestor na rýchlejšiu akumuláciu bohatstva, na ktorého rast sa poskladá väčšina spoločnosti. Takýto mandát však vláda od občanov krajiny vo voľbách nedostala.